„Aj, vstupujeme do Jeruzalema” —
Tak vraví k verným svojim Kristus Pán . . .
I kráča, bárs znie v prívet anathema,
bárs kynie kríž a smrť stred žhavých rán.
On kráča . . . A ja zrakom zroseným
a srdcom pohnutým v púť jeho zieram, —
i čuť mniem: za Ním, za Ním len a s Ním
v púť kríža, slávy — k nebies dverám . . .
Aj vstupujeme . . . Vstupuj, ľude môj,
po boku Krista verne v púti stoj! —
To cesta kríža . . . Kríž On vidí v diali,
a seba na ňom, tam na Golgate, —
no v srdci Jeho pokoj nebies králi,
i kráča smelo v obeť, k výplate . . .
Ach, cestou kríža vodí Boh i nás,
nám vnútro časov plno súžob chystá,
i zraní vše a ztrýzni zas a zas. —
Tak musí byť: to známka verných Krista.
Nuž, poďme za ním cestou kríža v kríž
k Jeruzalemu s Ním vždy blíž a blíž! —
Tá cesta lásky . . . Čože inšie velie
tak strastnú konať za nás hriešnych púť? —
A v ceste — Bartimej: jak zalkal vrele:
Ó, spomôž, Pane, popraj pohliadnúť!
A v láske pomoc slepcu skrytá On . . .
Nuž, za Ním! Zjatri srdcom, lásky plame,
veď koľko biedy vôkol, koľký ston!
Ó, k dielu lásky ruku, čas kým máme!
Na hrudi Krista svoju shrejme hruď! —
púť Jeho v láske — našou púťou buď! —
To cesta slávy . . . Ponad krížom Krista,
za hrobom prázdnym jagot zlatých brán. —
To Jeruzalem svrchný — slávu chystá:
pres utrpenie v slávu ide Pán . . .
Nuž, ľude Boží, keď ťa súženie
tu krátke kruší v márnom toku sveta, —
vpred smelo. — Počuj: prívet s výšin znie:
tu Jeruzalem — sláva večná zkvetá . . .
Ó za Ním, ľude, v žhavý kríža blen:
s Ním svitne nám raz večnej slávy deň! —
„Aj, vstupujeme do Jeruzalema” —
Tak vraví k verným svojim Kristus Pán . . .
I kráča, bárs znie v prívet anathema,
bárs kynie kríž a smrť stred žhavých rán.
On kráča . . . A ja zrakom zroseným
a srdcom pohnutým v púť Jeho zieram, —
i čuť mniem: za Ním, za Ním len a s Ním
v púť kríža, lásky, slávy — k nebies dverám . . .
Aj, vstupujeme . . . Vstupuj, ľude môj,
po boku Krista verne v púti stoj! . . .
Slovak