Fajnor, Štefan – národovec, hudobník, advokát – “rytier zákona”.

Štefan Fajnor – národovec, hudobník, advokát – “rytier zákona”

   V dobách tvrdého národného a sociálneho útlaku obzvlášť vynikol senický advokát Štefan Fajnor, neúnavný bojovník za práva svojho ľudu a citlivý skladateľ jemných melódiií, od narodenia ktorého uplynulo 180 rokov. Narodil sa 16.februára 1844 na Brezovej v rodine remeselníka Jána Fajnora, ktorý si zvolil za manželku Juditu rod.Jurkovičovú, ktorá bola sestrou učiteľa Samuela Jurkoviča. Ťažkosti života mu neskôr pomáhala znášať jeho manželka Milka, rodená Jurenková, ktorej otec Samuel Jurenka sa zúčastnil revolúcie ako kapitán slovenských dobrovoľníkov. Bol notárom najskôr na Turej Lúke a potom na Brezovej. Milka bola setrou Albertíny, ktorá sa vydala za Pavla Štefánika, prvého evanjelického farára na Košariskách, otca M.R.Štefánika. V takomto národne uvedomelom prostredí Brezovej vyrastal a prežil školské roky mladý Štefan.

       Študovať začal na evanjelickom lýceu v Bratislave (1855-1862). Keďže bol aj hudobne nadaný, otec podporoval aj jeho lásku k hudbe a tak mohol študovať u vynikajúceho bratislavslého organistu Volkmara Shurigu hudobnú teóriu a hru na organe a na klavíri, ako o tom svedčí jeho klavírna úprava populárnej piesne Koníček môj hrdý vraný a viacero tanečných skladieb v duchu mladších Smetavových poliek. Po štúdiach na lýceu pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte, odkiaľ bol po prvom ročníku vylúčený pre národné presvedčenie, spolu s ďalšími odvážnymi národne cítiacimi študentami Pavlom Štefánikom, Jánom Mockom a pätnástimi ďalšími. Na pamiatku tejto udalosti zložil v roku 1863 pochod Rušaj junač Tatier (Pochod požunských Slovákov). Pôvodne klavírna skladba bola neskôr Fajnorom rozpísaná pre mužský spevácky zbor a po úprave K. Pádivým pre dychový orchester a je používaná pri slávnostných štátnych príležitostiach dodnes.

    Po vylúčení z teologickej fakulty pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti a v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1867. Právnickú prax začal vykonávať ako advokátsky koncipient u Jána Francisciho v Liptovskom Sv.Mikuláši, potom u Michala Mudroňa v Bratislave a u politika a advokáta Koronthályho v Senici. Ako samostatný advokát pôsobil od roku1989 v Senici ďalších temer štyridsať rokov. 

      Štefan Fajnor sa pri povolaní právnika venoval aj hudobnej tvorbe a popri Jánovi L.Bellovi patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského hudobného romantizmu. Bol zakladateľom slovenskej piesňovej klavírnej a zborovej tvorby. Jeho tvorbu ovplyvnil Bedřich Smetana, Ferenc Liszt i Fryderik Chopin.

Š.Fajnor komponoval svoje skladby na texty slovenských a českých básnikov, ale aj juhoslovaných, na základe vplyvu študentov z týchto krajov, s ktorými sa zoznámil na lýceu a na teológii v Bratislave, ale aj preto, že v jeho susedstve býval veľkostatkár pôvodom z Terstu. Š.Fajnor zbieral a harmonizoval ľudové piesne, na krásu ktorých ho upozornil Samuel Jurkovič. Tvoril slovenskú hudbu na základe vonkajších slovanských podnetov, aby potláčal vplyv vtedy populárneho maďarského čardáša. Udržiaval kontakty s predstaviteľmi českej hudby J.Vlčekom, bratmi Mrštíkovcami a L.Kubom. V roku 1979 prednášal v Umeleckej besede v Prahe o slovenskej ľudovej piesni. Príležitostne koncertoval a zaoberal sa hudbou aj teoreticky a publikoval o nej. Jeho skladby vyšli v Zbierke slovenských mužských zborov M.Ruppeldta. Vydal zbierku: “Cymbal a husle” -pre spev a klavír, zhudobnené básne A. Heyduka v počte 25 a 20 básní zo Zbierky Sv.Čecha “Písne otroka”. Zhudobnil báseň K.Kuzmányho “Kto za pravdu horí”, skomponoval pochod “Mor ho” na text Sama Chalupku a “Svätomartinský pochod” na text Pavla Országha Hviezdoslava. Skomponoval i Modlitbu S.H.Vajanského, zhudobnil báseň V.P.Tóta Opustená u studienky a mnohé ďalšie.

    Š.Fajnor vychoval viacerých skvelých advokátov, ale jedinečným obdobím jeho života bolo to, keď jeho koncipientom bol básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Boli po každej stránke spriaznené duše a práve na Fajnorov nápad prijal P.Országh slávny pseudonym Hviezdoslav. Fajnorova domáca vtedy údajne takto vzdychala: “Mladý pán doktor Hviezdoslav píše básne a veľkomožný pán na nich robí hudbu – to je ale gazdovstvo”. Vo Fajnorovom dome sa radi stretávali a pri jeho klavíri si radi zaspievali a uľavili ubolenej duši mnohí národovci z okolia i z Čiech.

      Štefan Fajnor bol však aj výnimočný právnik – advokát. Jeho životopisec Štefan Janšák ho právom poctil titulom – “rytier zákona”.

Robil advokáciu nie pre peniaze, ale v záujme pravdy, práva a spravodlivosti. Hájil svojich klientov Slovákov v mnohých politických procesoch nielen proti fiškusom (dnes prokurátor) ktorí ich obžalovávali pre ich slovenské cítenie, alebo službu národu, ale často aj proti samotnému súdu, ktorý zastával v prvom rade štátny záujem. To si Š.Fajnor často uvedomoval, keď opúšťal po neúspešných politických procesoch súdne siene. Bolo treba veľkej odvahy, sily a duševnej rovnováhy, aby slovenský advokát tých čias mohol chodiť z jedného prehratého procesu na druhý s vedomím, že chráni síce spravodlivú vec, ale neuspeje, aj keď je zákon na jeho strane.

    Zo známych veľkých procesov spomeňme aspoň niektoré. Obhajoval Jozefa Miloslava Hurbana pre článok v Cirkevných listoch, či Karola Salvu v jeho tlačovej veci. Známy je tlačový spor Michala Boora a Jána Lešku pre článok obžalovaných o národnostnej otázke obsahujúci citát z Biblie ” ako ovce sme hnaní na porážku”. Pamätný sa stal Veselovského proces (1904), vedený pre jeho predvolebné vystúpenie, keď oslovil prítomných slovami “Ctení rodáci !” Obranná reč Š.Fajnora trvala šesť hodín a Veselovský bol najskôr oslobodený, ale vyššia súdna tabuľa rozsudok zmenila a rozhodla o vine a Veselovský musel nastúpiť trest ročného väzenia vo Vacove a zaplatiť tisíc korún pokuty. 

    Obhajoby Rumunov v Kluži pre ich Memorandum cisárovi za ich národné a kultúrne požiadavky sa Š.Fajnor s dvomi ďalšími slovenskými advokátmi sa museli pre zaujatosť súdu vzdať. Hájil aj kolegu advokáta Vendelína Kutlíka obvineného, že “zvádzal slovenských študentov k panslavizmu”, ale aj S. H. Vajanského pred senickým súdom pre článok “Hyenizmus v Uhrách”, ktorý napísal po pohrebe svojho otca J.M.Hurbana, keď maďarskí žandári na príkaz slúžneho nechceli pripustiť k hrobu ani rodinu.

     Štefan Fajnor pracoval i ako cirkevný inšpektor, ale za protesty proti zámerom roztrhať preddunajský dištrikt bol cirkevvným súdom v Bratislave odsúdený k strate úradu a venoval sa radšej drobnej práci medzi pospolitým ľudom.

     Po mnohých ďalších náročných procesoch sa musel Štefan Fajnor podrobiť vo Viedni ťažkej operácii žalúdka, kde potom zomrel 26.4.1909. P.O.Hviezdoslav v kondolenčnom liste manželke Emíli Fajnorovej o.i. napísal: ”…prichádzam k Vám s výrazom majúprimnejšej sústrasti, bolestne želejúc odchodu môjho dobrého principála, priateľa a dlhý čas mi milého a mnou vysokováženého a povždy nábožného borca za práva a život nášho slovenského národa”.

     V deň pohrebu sa zhromaždilo na senickom cintoríne veľké množstvo ľudu, ale počas obradu prišiel na cintorín slúžny Dr.Szále a na jeho pokyn žandári začali zhromaždených rozháňať. Nastal veľký zmätok a jeden z prítomných zamdlel a padol do otvoreného hrobu. Pri hrobe smela zostať iba najbližšia rodina a niekoľko priateľov. Keď sa pri prvom výročí smrti zhromaždilo na cintoríne mnoho priateľov, aby odhalili a posvätili Š.Fajnorovi pomník postavený z ľudovej zbierky, slúžny Szále so žandármi nechal znovu prítomných násilne porozháňať. Dvadsiatim z nich, ktorých mená si zapísal, udelil pokutu 20 zlatých. 

    Na náhrobnom kameni v Senici ostali však dosiaľ vytesané výstižné verše P.O.Hviezdoslava:

      “Pravdu hájil, krivdu bil,

       vzorný v službe rodu vždycky,

       z jeho zvukov piesne vil,

       tak si z vážnych, z hravých chvíľ,

       život skladal harmonický”.

     Pri 180.výročí jeho narodenia a úctou spomínme na tohoto “rytiera zákona “, verného syna našej cirkvi a “obrancu preháňaných” a nechávame v duši znieť verše piesne Sláva šľachetným.  

                                                           Ľubomír Batka st.