(2) Ježišov príchod – do našich rodín

    (2) Ježišov príchod – do našich rodín

Advetná večiereň (roráty) – 2.

Prvý čítaný text: Iz 57, 14-15, 18: 

“On hovorí: Budujte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážku z cesty môjmu ľudu! (15) Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených. – 

(18) Videl som jeho cesty; ale uzdravím a povediem ho, odplatím mu potešením.” Amen

Druhý čítaný text (kázňový):

 Mt 8,14 -17: “ Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke. (15) Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu. (16) Keď sa zvečerilo, prinášali k Nemu mnohých démonmi posadlých; i vyháňal duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých. (17) Aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci”. (Iz 53,4) Amen

 a Mt 18, 5 -7, 10-11:

“ Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! (6) Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by mu bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. (7) Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku z ktorého prichádza zvázanie. – (10) Hľaďte, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo bolo zahynulo”. Amen

     “Maranatha!”- Príď Pane Ježiši”. To je trvalá modlitba a prosba cirkvi a je to aj naša prosba v tohtoročnom advente. Vďake nej sa môže stať celý náš život “trvalým adventom”, trvalým príchodom Pána k nám, lebo týmto slovom súčasne vyjadrujeme aj radostnú istotu, že Pán prichádza. Chceme si počínať ako tie múdre panny z podobenstva Ježišovho, a chceme dbať na to,  “abyv našich lampách nevyhasol plameň – plameň živej viery. Všade tam, kde je sa ľud Boží modlí, vždy prichádza aj Božia odpoveď. Modlili sme sa, aby Pán Ježiš prišiel do našich sŕdc a duší, ale s rovnakou dôverou chceme prosiť, aby prišiel j do našich rodín a do našich domovov. Tak, ako potrebujeme, abyposväcoval nás osobne, tak túžime po tom, aby prebýval a vládol aj vo všetkých našich rodinách. Aby v našich evanjelických rodinách bolo slovo Božie a slovo Kristovo v skutočnejúcte a vážnosti. Aby sme poznali a aby poznávali všetci členovia našich rodín, že Ježišovo evanjelium je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. Aby sme čím viacerí poznali pravdivosť  Pánovho slova, ktoré vyslovil v Petrovom dome: Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo bolo zahynulo”.

   V dome Petrovom našiel Pán Ježiš chorú ženu. Petrova testiná ležala v horúčke. Pán sa jej dotkol a horúčka prestala. Ona potom vstala a posluhovala Mu.

    Aj naše mamy, testiné, starenky veľmi radi posluhujú svojim domácim i vzácnym hosťom. Robia to dovtedy, kým sú zdravé. Šikovne si vedia poradiť aj pri nečakaných návštevách. Keď sa však pozrieme na naše rodiny, alebo keď sa spýtame ako sa majú blízki príbuzní našich cirkevníkov, často sa dozvedáme, že temer v každej rodine je niekto chorý. Pred sviatkami je to veľké vyrušenie a zármutok, ak do vianočných príprav zasiahne, nemoc, operácia, alebo čo aj len chrípka s horúčkou.

    Pripomíname, že naši starci a starenky sú neraz už slabí, poznačení rokmi, ktorých treba s láskou opatrovať. Súčasný svet so starými ľuďmi už príliš nepočíta a v určitých chvíľach im dáva dokonca na vedomie že sú iba na obtiaž. 

     Bratia Grimovci v jednej svojej rozprávke napísali veľmi smutné svedectvo ktoré tu nakrátko zhrniem. Otec sa pýtal svojho synka: Čo robiš? Čo to stružlikáš? – Synček odpovedal: Drevenú misku! – A načo ti bude? – Syn odpovedal: To bude pre teba. Dám ju pod stôl, aby si mal z čoho jedávať – ako jedáva tvoj otec, náš dedko!!

   No okrem chorôb a telesnej slabosti je to niekedy aj málo úcty a lásky k starej generácii. Okrem zdravia starcom chýba aj porozumenie a prejavy lásky, čo by potrebovali a po čom skutočne túžia aj starci a starenky v rodinách.      

      Preto v našich prosbách chceme osobitne prosiť o telesné zdravie pre členov našej rodiy, ale aj za to, aby v rodinách vládlo viac lásky, pomoci, úcty k starším. Tu všade je Ježišova prítomnosť pomocou, je liekom a zdrojom novej sily k trpezlivosti a k službe našim najbližším. Nielen cez Vianoce, ale v každom čase je Pánova prítomnosť dôležitá a prinášajúca požehnanie. 

      Ak Kristu Pán nie je pozvaný do rodín, ak nemá do nich prístup ako vzácny Hosť, odmietame tým aj Jeho moc a pomoc, ale aj Jeho videnie dôstojnosti každého človeka, ktorého si aj my máme vážiť a skloniť sa k nemu s láskavou trpezlivosťou. Nebeská láska, ktorá prišla do tohoto sveta, pozýva ja nás k láske a učí nás konať dobro. Tak sa aj v domácnosti Petrovej naplnilo proroctvo Izaiáša: ”On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci”.   

   Ďalšou skupino  ľudí, ktorá potrebuje Ježiša a tak jehi pomoc a lásku a ku ktorej nás osobitne posiela, sú opäť tí najslabší medzi nami. Sú to naše detia vnúčatá. Tí najmenší, ale aj ešte nie celkom dospelí. Títo všetci nás veľmi potrebujú, aby sa smeli o nás oprieť a aby nemali pocit opustenosti, frustrácie a aby netrpeli nedostatkom lásky. 

   Poznaľ lásku Kristovu potrebuje každý muž a otec, aby mohol dobre a verne slúžiť svojim najbližším. Deti potrebujú nielen častú lekársku staroslivosť, ale okrem jej zabezpečenia je to opäť najmä potreba trpezlivej lásky. Túto lásku smieme od Ježiša sami prijímať a dokazovať ju našim najbližším. Mať čas pre deti a rodinu je neraz dôležitejšie, ako mať pre ňu peniaze. Skúsme uvažovať nad vianočnými darčekmi pre našich najbližích v podobe sľubu: budem sa ti viac venovať a dám ti viac času, ako som to robil doteraz. Je isté, že Pán Ježiš takúto službu požehná.

   Ak rodičia neprejavia dosť porozumenia a nevenujú sa svojim deťom, je isté, že okolitý svet im svoju “pozornosť” iste prejaví. Neberme na ľahkú váhu slová Pána Ježiša, že “zvody sveta vždy prídu”. S týmto nebezpečenstvom máme vždy počítať a predchádzať mu tým, že viacej času a pozornosti, áno lásky prejavíme voči našim deťom a vnukom, lebo je to Jeho vôľa a zámer:  “Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie”. 

   M.Luther v súvise so zvodmi sveta a diabla na zlé výstižne povedal: ” My nezabránime, aby vtáky lietali nad našimi hlavami, ale môžeme zabrániť, aby si na našej hlave urobili hniezdo”. 

Využime k prejavom pozornosti, trpezlivosti a poznávania vôle nášho Pána už tento adventný čas, aby sme Ho spoločne s plnou radosťou prijali a spoločne oslavovali aj cez tohtoročné Vianoce. Amen 

                                                                       Ľubomír Batka st.

Komentáre k “(2) Ježišov príchod – do našich rodín

  1. mathos

    Pripomína to jeden nasledujúci detský príbeh. Lúče prišli k slnku a vyberali si svoju cestu. Jeden povedal: „Ja teraz zájdem do paláca,” Druhý: „]a sa budem prechádzať po námestí”. Tretí takto: „A ja sa prejdem po poliach. A štvrtý: „Ja sa vykúpem v rieke.”
    A tak sa rozbehli po samých krásnych miestach, keď tu naraz slnko zvolalo: „Stojte!“ Mám ešte jedno miestečko, tmavú komôrku, kde sedí úbohý starček.” Všetky lúče namietali: „Ach, v tej komôrke je tak tma a špinavo; tam to páchne;
    nie, nepôjdeme ta.“
    Slnko zadržalo jeden lúč a povedalo: „Ty pôjdeš a pobudneš chvíľočku v komôrke.” Lúč sa zarmútil, zosmutnel, ale čo robiť! Rozkaz slnka bol nado všetko. Priletel do temnej starcovej komôrky; poihral sa na stene, liezol po špinavej podlahe a spôsobil úbohému starčekovi veľkú radosť.

    Pokoj Vám!!

Komentovať