Pozvanie k svadbe novej – Bránkovej
Daj, Pane, myseľ dobrú,
nám svetlom pravdy svieť,
daj poznať znaky súdu,
a modliť sa a bdieť:
v adventnom duchu chodiť,
v srdciach sa preporodiť –
tak čakať Ťa a vstúpiť
s Tebou v ten krajší svet. Amen (M.R.)
Mt 22, 1 – 14:
“Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: (2) Kráľovstvo nebeské je podobné človeku – kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. (3) I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu, ale nechceli prísť. (4) Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové, poďte na svadbu! (5) Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom (6) a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. (7) kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. (8) Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; (9) preto choďte na rozcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! (10) A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. (11) Keď potom kráľ vošiel podívať sa na hodovníkov a uzrel tam človeka, neoblečeného do svadobného rúcha, (12) povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keďže nemáš svadobného rúcha? A on zanemel. (13) Vtedy povedal kráľ sluhom: zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. (14) Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
S blížiacimi sa Vianocami prebiehajú aj rôzne zaujímavé aktivity, ktoré v inom období roka nevidíme a o ktorých nepočujeme. Takou je napríklad akcia: ”Deti píšu Ježiškovi”. Zaujímavé je na nej to, že to nie je akcia ktorú by organizovala cirkev, alebo nejaké kresťaské spoločenstvo, ale je to akcia Slovenskej pošty. Mnohé rodiny a deti sa tejto aktivity zúčastňujú. Medzi nimi aj také, ktoré by písať Ježiškovi inkedy ako pred Vianocami ani nenapadlo. Nuž, darčeky musí niekto priniesť. Ak už nieto “Deda Mráza”, a “Santa Claus” má v očiach viacerých zlý “kádrový profil”, dobrý je aj “Ježiško”.
Táto poznámka na úvod nie je natoľko kritikou tejto zdanlivo bohumilo vyzerajúcej akcie, ako skôr úvodom k obsahu jedného z tých mnohých originálnych detských listov, ktoré sú často veľmi vtipné a duchaplné. Sedemročná Vlasta napísala: ”Milý Bože, keď si začal s Vianocami, tušil si, čo sa z nich vykľuje? Bozkáva Ťa Vlasta”.
Hovorí sa, že deti a blázni hovoria pravdu. Myšlienka z tohoto listu naznačuje, že z Vianoc ľudia urobili naozaj všeličo. Pýtajme sa dnes s celou vážnosťou: Aký bol Boží zámer s darom prvých Vianoc? Čo Pán Boh sledoval vtelením svojho Syna a s Jeho príchodom k ľuďom? Prečo Ho poslal na tento svet? Prečo sa “Slovo stalo telom”?
Na tieto otázky priam slávnostným spôsobom odpovedá slovo apoštola z listu Židom: ” Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky” (1,1)
Prvé Vianoce, ktoré sa odohrali v Nazarete a v Betleheme, ale potom aj každé ďalšie ohlasovanie a zvestovanie tejto radostnej zvesti sú a zostávajú oslovením človeka. Sú pozvaním všetkých ľudí späť do “náruče Božej”. Sú ponukou Božej milosti, pozvaním do Božej blízkosti a v konečnim dôsledku do Božieho kráľovstva.
Je preto pozoruhodné, čo ľudia s týmto pozvaním a s darom prvých Vianoc urobili a robia doteraz. Ako to napísalo to dievčatko: ” čo sa z nich vykľulo”.
Samozrejme, Pán Boh vedel a vie, čo ľudia dokážu s Jeho pozvaním a oslovením urobiť. Niekto možno na Jeho pozvanie zabudne. Nevenuje mu dostatočnú pozornosť, keďže dostáva aj mnoho iných pozvaní. Ľudia majú často svoj “vlastný program”, ktorý považujú za dôležitejší.
Pán Ježiš prišiel k ľuďom pri svojom prvom, historickom príchode, ale je pravdou, že prichádza k nám vždy znovu vo svojom slove evanjelia i vo sviatosti svojej svätej Večere. Prichádza a ako to výstižne napísal apoštol Ján: ”Stojí pri dverách a klope”. Klope na dvere, ktoré sa otvárajú vždy zvnútra. Je na nás, aby sme tak urobili a prijali Jeho pozvanie na Jeho “nebeskú svadbu a hostinu”, ktorú Otec pripravil.
Podobenstvo o svadbe kráľovského syna hovorí o tom, že izraelský národ ako Pánom Bohom vyvolený, dostal pozvanie od Otca viackrát. Opakovane k nemu posielal nebeský Otec svojich sluhov, či už to boli praotcovia, patriarchovia Izraela, vodcovia akými boli Mojžiš a Jozua, sudcovia Gideon, Debora, Barák a iní, alebo kňazi ako Samuel, proroci od Ámosa po Jána Krstiteľa. Ich odmietnutie Izraelom bolo tvrdé a ich údel bol neraz aj tragický. Nebeský Kráľ tlmočil svojmu ľudu pozvanie: “ Ajhľa, pripravil som hostinu …všetko je hotové, poďte na svadbu”. Všetkých jeho sluhov však odmietli, zhanobili a niektorých aj pobili. Zo svedectva evanjelií vieme, že takéto oslovenie a pozvanie prišlo napokon aj prostredníctvom samotné kráľovského syna – Ježiša a naložili s Ním rovnako.
Nemožno prehliadnúť veľkosť a šírku tohoto pozvania, pretože ono sa napokon netýka iba vyvoleného národa, ale všetkých ľudí a národov. Skrze Krista je všetko pripravené k prijatiu pravej radosti, k spáse a oslave kráľovského Syna. Z našej strany je však potrebné pozvanie prijať a prísť k prestretému stolu s dôverou. Spasenie je nám ponúknuté bez našej zásluhy a hodnosti a preto by sme ním nemali pohŕdať. Pán Boh nám dáva prostredníctvom našej účasti na svadbe všetko, po čom ľudia vždy túžili a túžia.
Evanjelista Matúš spomína však aj Boží hnev a trest, ktorý prichádza tam, kde je pohŕdanie a tvrdošijné odmietanie pozvania. Zničenie Jeruzalema je vážnym upozornením na následky odmietania a zneváženie Syna Božieho a Mesiáša. Nemožno vylúčiť ani ďalšie tragédie Izraela, ba ani “ohnivú obeť” a iné tragické udalosti vyvoleného národa ako dôsledok nesprávnej voľby. Tak sa súčasne plní aj ďalšie slovo nebeského Kráľa, že pozvanie k “svadbe kráľovského Syna” je a má byť ponúknuté všetkým národom. “Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy”.
Kresťanská misia preto zahrňuje všetkých ľudí, “dobrých aj zlých”. Súčasne však Pán Ježiš v podobenstve hovorí, že nie všetci povolaní sú automaticky aj “vyvolení”. Pozvanie je milosťou a ponukou spásy všetkým, ale nie je to nejaká “lacná milosť”, pretože ono má byť prijaté vierou a s poďakovaním Pánu Bohu. Viera je svadobným rúchom, ktoré si máme obliecť, ako dôkaz toho, že si pozvanie na svadbu Kráľovho Syna vážime a s dobrorečením ho prijímame. To “svadobné rúcho” je potrebné prijať, pretože sám Kristus Pán nám ho ponúka a oblieka. “Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu”. Viera je pritom vždy aj činná v láske. Môže a má sa prejaviť aj vo vzťahu k blížnym, ktorí prejavy lásky najviac potrebujú a tiež aj k duchovnej matke cirkvi.
Advent a Vianoce sú časom, keď sa máme tešiť z toho, že Pán Ježiš opäť prichádza, aby nás pozval do Otcovho domu na “svoju svadbu”. Advent a Vianoce sú čakaním nie na “Godota”, ale na Krista Pána, ktorý sám je tým najväčším obdarovaním človeka. Príjmime Ho, aby sa z Vianoc nestal čas nudy a prázdnoty, ale čas úrimnej, veľkej a trvalej radosti. Amen
2.adventná nedeľa – Ľubomír Batka st.
03/ 2023
Slovak