Nasledujme dobrého Pastiera

                      Nasledujme dobrého Pastiera

Tys’ dobrý Pastier, Jezu Kriste,

Na pastvách lásky si nás pas!

A stvor nám srdce nové, čisté,

By uzreli sme nebies jas!

Nuž, veď nás, veď nás, milý Pane,

Daj počuť vždy Tvoj drahý hlas –

Za Tebou kráčať odovzdane

a spočinúť raz v ríši krás!  Amen 

J 21, 15 19:

“Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas mojich baránkov! (16) Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! (17) Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! (18) Veru, veru, ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky, a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. (19) To povedal, aby označil, akou smrťou oslávi Boha. A keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma!”  Amen

   Milí bratia a sestry v Pánovi!

   Dovoľte na úvod položiť vám nasledovnú otázku: Dali by ste do výchovy svoje deti človeku, ktorý nemá patričné vzdelanie, ktorý je nestály a utiekol od svojej práce a svojho poslania? – Človeku, ktorý sa raz vznáša kdesi v oblakoch a hneď potom padá do mora a vĺn? Človeku, ktorý je prudký a neváha hneď siahnúť po zbrani? Človeku, ktorý sa osvedčí, že nikdy nezradí svojho učiteľa a krátko na to ho tri krát zaprie, že ho vôbec pozná? Prinajmenšom by ste o tom dlho rozmýšľali a potom sa pýtali naviacero vecí: Ako to s ním vlastne je, či dokáže byť verný, láskavý a podobne.

   Musíme skutočne žasnúť, že Pán Ježiš po svojom vzkriesení trval na pôvodnom poverení, ktoré dal Šimonovi Petrovi, synovi Jonášovmu, lebo ste iste spoznali a pochopili, že je tu reč práve o ňom. Šimonovi pri prvom povolaní Ježiš povedal: “Odteraz budeš ľudí loviť” a o niečo neskôr mu dal aj poverenie “ byť skalou“ v spoločenstve cirkvi i poverenie v nej “zväzovať a rozväzovať”, čiže hlásať zákon Kristov a Jeho evanjelium. 

     Napriek Petrovmu trojnásobnému zapretiu, ustavuje ho Pán po vzkriesení opäť za pastiera svojho ľudu. Opakovane, rovnako tri krát Petrovi hovorí: “Pas mojich baránkov, pas moje ovečky!”

Divíme, sa, ako sa mohol k tomu odhodlať, pretože nepochybne Šimona poznal veľmi dobre, nie povrchne, ale videl mu až na dno duše.

     Pán Ježiš však chcel prebudiť v ňom to, čo mu bolo dané “z hora”, totiž vieru a lásku. Pýta sa na Šimonovu lásku k sebe podobne tri krát, aby naznačil, že pozná jeho slabosti i jeho zlyhanie, ale chce, aby si Peter uvedomil, že obstáť v apoštolskej službe bude môcť iba z milosti Božej a z lásky Kristovej, ktorá predchádza jeho lásku. 

    Nepýtal sa jeho lásku preto, aby ho zahanbil a ponížil, ale aby  mu ukázal svoju Božskú lásku. Aby bol aj on schopný odpúšťať a slúžiť v láske Božím “ovečkám a baránkom”, tak ako bolo jemu odpustené jeho zlyhanie a ako ho pohľad Kristov priviedoô k slzám pokánia. Šimon, syn Jonášov, si to uvedomoval a postupne k svojmu sebavedomému vyjadreniu: “Pane, Ty vieš, že Ťa milujem” – pripojil aj oveľa skromnejšie vyznanie: ” Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa milujem”. 

   Evanjeliá nám prinášajú viackrát podobné svedectvo o Božej láske, ktorá vždy predchádza skutky a prejavy lásky človeka. Poznáme lásku Pánovu a Jeho odpustenie napríklad z Jeho slov žene hriešnici: ” Komu sa viac odpustí, ten dokáže viac milovať”. 

   Dali by sme teda do výchovy naše deti človeku, ako bol Peter?  Ak by sme videli a poznali iba to, čo je typicky ľudské a nevedeli nič o Božej milosti a láske, zrejme nie. Ale pýtame sa aj takto: Sme ochotní sami sa zveriť sa duchovnému vedeniu dnešným duchovným pastierom cirkvi? Najmä však, sme  rozhodnutí zveriť sa TJežišovi, ktorý chce byť naším dobrým Pastierom? Ktorý sa dokázal ako verný Otcovi, prijal kríž a utrpenie pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie? 

     Dnešná nedeľa nás k nasledovaniu dobrého Pastiera a biskupa našich duší opäť pozýva a povoláva. Zároveň nás však aj poveruje duchovnopastierskou službou. Túto službu konajme:  s láskou a

s vernosťou

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

     Nedeľa “dobrého Pastiera” nám pripomína nielen Ježišovu pastiersku službu a nielen pastiersku službu Petrovu a ostatných apoštolov. Ona nás súčasne oslovuje, aby sme pastiersku službu aj  aj my sami konali a plnili poverenie Pánovo: “Pas moje ovečky, pas mojich baránkov!”

     Preto sa teraz spýtam: koľko je tu – v chráme, na službách Božích “duchovných pastierov” ? – Čo odpovieme? Možno myslíme na len na jedného – toho, ktorý práve zvestuje Božie slovo. Možno si niekto povie: Pán farár bol ordinovaný – čiže vysvätený za kňaza,  nech teda koná svoju službu…

Bratia a sesty v Pánovi!

   Chcem však veľmi jasne a zrozumiteľne povedať, že naša evanjelická cirkev pozná a vyznáva od čias reformácie zásadu “všeobecného kňazstva” veriacich. Nie všetci sme síce “vysvätení” farári a nie všetci máme povinnosť ”pásť” a vodiť ovečky a baránkov na zelené pastvy slova Božieho v cirkevnom zbore. Všetci sme však boli “vysvätení” a posvätení tým istým Duchom Svätým pri Krste svätom. Tým sme sa stali predsa “ kráľovským kňazstvom” – kňazmi Pána Ježiša Krista. Pripomenula nám to pominulá – prvá nedeľa po Veľkej noci. ”A aj vy sami, ako živé kamene, vzdelávajte sa v duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista”. ( 1 Pt 2, 5)     

      Tak, ako uholným kameňom  a “Skalou cirkvi” je sám Pán Ježiš, pravý Syn Boží, stáva sa Skalou cirkvi z Božej milosti za Ním Peter a ostatní apoštolovia, ale aj všetci, ktorí Božiu milosť a lásku prijali a uvedomili si jej dar vo svojom osobnom živote. Mnohí sa potom za príkladom Pána a Dobrého Pastiera sa dokazovali a dokazujú aj dnes v Pánovej cirkvi v rôznych službách.  

   Právom sa teda pýtame: Ako sa má prejaviť naša osobná duchovno- pastierska služba a v čom spočíva?  Na službách Božích sa spoločne duchovne vzdelávame ako máme žiť a ako konať ako kresťania, aby sme vedeli byť ” trpezliví, dobrotiví, milosrdní, zdieľni, veriaci a vytrvalí v nesení ťažkostí” – ako o láske hovorí a učí apoštol Pavel v Hymne lásky. Podobne učili a svedčili aj ostatní apoštolovia. To isté svedectvo máme ohlasovať a  učiť v našich rodinách, a kona to s rovnakou láskou a trpezlivosťou vo vzťahu k tým, ktorí sú nám v rodinách a domácnostiach zverení Pánom Bohom a to menovite našim deťom, naším vnúčatám a našim najbližším. Tu je to naše pôsobisko, aby naše ovečky rástli na “duchovnom čistom mlieku na spasenie”… ( 1 Pt 2, 2) už od kolísky a od útleho detstva. Rodina je a má byť cirkevný zbor “v malom”, v ktorom smieme, ak chceme konať našu osobnú pastierku službu. Duchovne sýtiť, s láskou viesť a neohrozene brániť nám zverené ovečky.

    Žiaľ, život nám ukazuje, že duchovné vedenie na “zelené pastvy Božiho slova” a pozvanie k “vodám odpočinutia” mnohí odmietajú práve s poukazom na rôzne ľudské slabosti, bez poznania povolania a poverenia Pána Ježiša k duchovno-pastierskej službe. 

    V tejto službe bola však v minulosti veľká sila našej evanjelickej cirkvi a jej neporaziteľnosť napriek hrozným snahám a tlakom jej nepriateľov. Môžeme to povedať aj takto: Ak by sme dnes v tejto službe mali verných a láskou Kristovou žijúcich “duchovných pastierov v rodinách”, otcov a matky, starých a krstných rodičov, nemuseli by sme sledovať náš postupný úpadok. Preto je dôležité vrátiť sa k naším duchovným koreňom, k biblickéu poznaniu a k vernosti vzkriesenému Pánovi.

    2.  Bratia a sestry v Pánovi!

   Vernosť – to je to druhé, čo pripomenul Pán Ježiš Petrovi. Nestačí vyhlásenie, hoci aj opakované: “Ja ťa nikdy neopustím, ak by ťa aj všetci opustili” –  ale dôležitá je vytrvalosť vo viere. Odvaha viery v Jeho nasledovaní, napriek možnému posmechu, či hrozbám nepriateľov. Táto vernosť pramení z poznanie Toho, ktorý je “večne živý”, ktorý ako vzkriesený Pán ide s nami, ako išiel s emauskými učeníkmi.

     Ak v nasledovaní Pána niekedy sklamávame a zlyhávame,  myslime na milosť a lásku Kristovu, ktorý nielen vie, ale aj chce i nám odpustiť a prijať nás k sebe. Tak ako prijal Petra a aj ostatných učeníkov, ktorí “spolu s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní”. “Kto verí v Neho, nebude nikdy zahanbený”. ( 1 Pt 2, 6)

   Nech nás všetkých povzbudí v láske a vernosti Ten, ktorý je, ktorý bol a bude Skalou vekov a ktorý chce byť aj naším dobrým Pastierom naveky!  Amen

          2.nedeľa po Veľkej Noci 2024 – Čáčov – Ľubomír Batka st.

A- 86/24

Komentovať