Miloslav Krčméry (Benjamín) — Vstal z mŕtvych Kristus

Vstal z mŕtvych Kristus!
Bárs hnusná zrada vydala Ho v ruky
biskupov krve Jeho žiadostivých;
bárs krivých svedkov rota — dľa náuky
pokrytcov spupných, farizejov ľstivých —
oproti Nemu skrivodlive svedčí;
bárs Kaifáš sám sa polapiť Ho v reči
už trúfa; a bárs starších rada celá:
„je hoden smrti!” volá rozochvelá
radosťou hriešnou, že už našli vinu:
nič naplat! Všetky nástrahy sa minú
hneď cieľa, náhle svitne deň ten tretí,
v ňomž slnce Božie prázdny hrob osvieti.

Nič naplat! Trebárs vedú zviazaného
ku Pilátovi, aby vyniesol súd,
súd prísny k smrti kríža ohavného,
jak ľud chce, kričiac: „Ukrižovaný buď”!
Nič naplat! Trebárs Pilát i oproti
svedomiu plní vôľu zpitej roty;
a vydáva Ho, by ukrižovaný
bol Golgaty na vrchu s zločincami;
a bárs i v bôľoch, v trapiech dokonáva,
a telo Jeho Jozef v hrob schováva,
nič naplat! Bárs i kameň zpečatený
a strážnymi hrob mocne obsadený: —
Dňa tretieho vstal z hrobu oslávený!

Vstal z mŕtvych Kristus!
Ó, poďte všetci ku novému hrobu!
Vy verní, i vy neveriaci, všetci!
A viďte, čo sa stalo v túto dobu,
pohľaďte na tie veľké Božie veci:
kde kameň?— Božia moc ho odvalila!
a kde stráž, čo ten nový hrob strážila? —
jak mŕtva vôkol hrobu odpočíva
a na jej miesto zastala stráž iná.
Sám anjel Boží sstúpil z neba výše
a zbožné ženy teší sladko-tiše:
„Vy hľadáte tu Ukrižovaného?
Niet ho tu, vstal! hľa prázdne miesto Jeho!”

Ó, Bože Otče, Pane všemohúci!
Ku Tebe nesiem srdca svojho túžby.
Dľa sľubu svojho vyslyš hlas môj vrúci
a ubolenej duše ukráť súžby.
Popatri, jak je mnoho ešte v svete,
jichž nevery a zloby čierna hnete
mrákota! Ba i uprostred Tvojho ľudu,
jak mnohí pieseň ľstivej zrady hudú!
Zri v zákonníkov a biskupov siene
a viď — ó, viď i mojej duše tiene! —
I pomiluj! Ó, Pane, prispor viery?
nech každý z nás dnes u hrobových dverí:
„Vstal z mŕtvych Kristus!” vyzná i uverí.

Komentovať