Apoštol Peter – sila viery a slabosť človeka

 „Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley: tam Ho uvidíte, ako vám povedal.“ Marek 16, 7 Biblia nám na mnohých miestach jasne svedčí, že my ľudia sme úplne neistí, nespoľahliví a nestojíme si za slovom, ale zároveň svedčí, že istý a stály je len Pán Boh. Aj keď by sa bol človek akokoľvek považoval za dobrého, jeho slovo sa nedá brať vážne, ale Božie Slovo platí naveky! Na jednej strane je to smutná a pokorujúca správa, lebo nám jasne odhaľuje akí sme a na druhej strane je to radostná a potešujúca správa, lebo nám jasne ukazuje aký je Boh. Práve...

Pokračovanie 11. kapitoly listu Židom

vierou Viklef zavrhol učenie o transsubstanciácii a vystupoval proti svetskému panstvu cirkvi a cirkevným majetkom,vierou mohol Milíč z Kroměříža kráľovi Karolovi IV. verejne povedať v Týne, že je antikrist,vierou Hus hlásal pravdu a nedal sa oslabiť ani ponúknutým kardinálskym klobúkom, ani hrozbou plameňov,vierou Chelčický písal listy plné ostrej pravdy proti všetkým „priateľom“, ktorí si mocou chceli vydobyť svoje „evanjelium“, a viera ho posilňovala a dokázal zotrvať aj keď ho v Prahe vyhlasovali za kacíra,vierou Luther pribil 95 téz na dišputu na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu, vierou Komenský opúšťal svoju vlasť, hoci mu srdce krvácalo, ale musel pretože chcel zostať mužom viery,vierou trpíme pre pravdu,vierou radi obetujeme niekoľko drahocenných...

Povolanie ako div

Mt 9, 9 -13:    “Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka, menom Matúša, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.    (10) Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. (11) Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? (12) Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. (13) Choďte ateda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov”. Amen    Bratia...

Daniel M. Fakla – Víťazstvo slnka

Keď vstával som včas za letného rána,mliečna hmla ležala na jazere.Nebolo, ver, chýru o úsmeve,ním budí sa zem rozjasaná. Aj vŕšky, ktoré na úsvitesa kúpu vždy smelo v chladnej vode,aj vlaky pod nimi duniace na pochodezostali dlho neumyté. Jas slnka vhupol zrazu do nížin.Jak na povel zahral vtáčí orchester,až radosť sa liala z okrídlených pier.Hmla zmizla rýchlo kdesi do výšin… Tak býva neraz v ľudskej hrudi:Hmla hriechu, keď ju ťaží, dusí,ustúpiť raz aj ona musíSlnku duší, čo k láske budí.