E. B. Lukáč – Kto miluje Boha? (HUMANITA)

Ja Boha milujem – to čuješ z tisíc úst. Znie pyšne táto svätá veta. No čo len vraví vôkol hrozná púšť? Čo depce rúhavá to päta? Ty Boha miluješ? Oh, drahé vyznanie! Nech opakuje obzor jeho echá! Lež, ťažko v duši – za ním prázdno tmie. Hľa, černie kameň sŕdc, hriech brechá. Ty Boha miluješ. A človek ujde ti jak oblak, voda, smeť len ľahostajná. A ruku o milosť čo ide v ústrety, odsunie ľadovo sebeckosť sebeprajná. Nuž miluj Boha, miluj človeka, nie slovom – parou, ale telom – skutkom. Tak azda zmizne kliatba stoveká, čo bratovi brat vrhol v hneve prudkom.

Výzva pre všetkých (nielen vodcom)

Pre malichernú vec (pre pokrm) „nepokaz dielo, ktoré koná Boh medzi vami.“ (Rim. 14, 20) Nech tieto slová apoštola Pavla mocne zasiahnu tých, ktorí majú pocit, že oni dávajú cirkvi správny smer a správne cirkev formujú, oni plnia učenie aj život cirkvi tým správnym obsahom, to čo oni hovoria do cirkvi, to je to jediné, dobré a správne, ich postoje, ich myslenie. Apoštol Pavel mal na mysli presvedčenie, že ten ktorý cirkev formuje a v nej koná dielo je Boh, nie ľudia. Nech by mali hocaké supernázory. Ten, kto napokon cirkev vedie, formuje a dáva jej tú správnu atmosféru, tvar a obsah je Boh....

Ján Smrek – Báseň o krásnej matke

Prekrásna matka! Hoc sú už jej vlasy strieborne lesklé, predsa jej však neubudlo z krásy, bo svetu dala krásnu dcéru. A svet sa díva na obe a kochá sa v ich podobe. Akou je dcéra dnes, jej matka bola niekedy, upomínajúc na kvety – a aká je dnes matka vznešená, takou sa niekedy dcéra stane. Medzi nimi je všetko čudne zharmonizované. Matka má oči ako uhoľ a sú to oči dcérine. Tie hľadia s ohňom na človeka a tamtie krotko, nevinne. Jedny z nich velia: poľúb pery osemnásťročnej dcéry a druhé: kľakni si pred matkou a bav ju žitia pohádkou!...

Spomienka na Bradle v r. 2010

      Príhovor na Bradle, večer 4. mája 2010 J 13,34-35: “Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. (35) Podľa toho poznajú všetci že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať ”. Amen     Milí priatelia,      nepochybne poznáte mnoho vzácnych a drahých ľudí, na ktorých s láskou spomínate na miestach ich posledného odpočinku. Najmä preto, lebo  vám prejavili a dokázali svoju lásku v podobe nezištnej šlužby. Lásku vždy vidíme v jej konkrétnych skutkoch a prejavoch. O pravej láske hovorí aj jedna...

Vojaci SA a duchovní MyS o Štefánikovi

Predbežný program Medzinárodná konferencia „Fenomén Štefánik“ spojená s rokovaním hlavných vojenských duchovných V4 Miesto konania: Hotel Štefánik, Myjava; Košariská; Mohyla na Bradle Termín 13.5.-14.5.2019 Organizátor: Ústredie EPS v OS SR a OZ SR Časť A: 13.5.2019 – Rokovanie V4  (Hotel Štefánik, Myjava) 10:30 hod. Privítanie, úvodné slovo, predstavenie programu (UEPS)10:40 hod. Bilaterálne a multilaterálne aktivity (púte) v rámci V4 (UEPS)11:00 hod. Prednáška VHÚ SR – M.R. Štefánik, historický pohľad11:45 hod. Prednáška dekan VePS – M.R. Štefánik, teologický pohľad12:30 hod. Ukončenie I. bloku konferencie (UEPS) Časť B: 13.5.2019 – Výstup na Mohylu (Košariská; Mohyla na Bradle; Hotel Štefánik Myjava) 15,00 – 15,30 hod – presun do...

Dušan Miko: Cesta

Tá cesta žitia nášho raz rovná je, raz krivoľaká, na tom svete tak to býva, človeka na nej všeličo láka.   Tá cesta žitia nášho raz mokrá je, raz suchá, chvíle radosti na nej sú a v žiali?- Bože, vylej ducha.   Tá cesta žitia nášho raz čistá je, raz blato, bolesti duše, tela na nej sú, však zdravie mať – to zlato.   Tá cesta žitia nášho raz taká je, raz taká a ten, čo na nej pred Pánom skloní sa, toho na jej konci začiatok čaká.

Dušan Miko: Keď

Keď v žitia búrkach stojím a neviem cesty ďalej, svet okolo ma ničí, Bože – prispej mi viery pravej.   Keď srdce mám veľmi zronené a východiska nemám, mamonu svetskú nehľadám, Bože – ja vždy Teba mám.   Keď zloba ľudská ma obklopuje a hrozné úklady strojí, cítim sa sám uprostred ľudí, Bože – pri mne Tvoja láska stojí.   Keď som ako štvaná zver a číha na mňa diabol. vtedy k Tebe sa modlím, Bože – daj by som len Tvoj bol.   Keď zídem z cesty k hriechu a hľadám naspäť správny smer, ku pokániu sa navrátim, Bože – kajám sa, hriešny, to mi ver.