Na svete sa nachádzajú kresťania, — a mnohí i medzi nami, — ktorým to už do krvi prešlo, že vždy len hlavu skláňajú. Kráčajú touto zemou bez akejkoľvek radosti; ona je pre nich len žalárom. Domnievajú sa, že len diabol a hriechy v nej vládnu. Nuž, sme vraj údolím sĺz! Verte, keby táto zem bola len údolím sĺz a len žalárom, slnku by nestálo za to, aby ju tak pekne osvecovalo, ako ju teraz z jara osvecuje. Dajme dolu tie čierne okuliare! Ony nesvedčia dietkam Božím! Otvoreným okom sa rozhliadnite po tom krásnom Božom stvorení a uvidíte, že:
Zem je dielom rúk JEŽIŠOVÝCH (J 1, 3)
Zem je podnožou nôh JEŽIŠOVÝCH (Sk 7, 49)
Zem je domovinou človeka JEŽIŠA (J 1, 11; Sk 10, 38)
Zem je dejiskom lásky JEŽIŠOVEJ (L 19, 10)
Zem je svedkyňou smrti JEŽIŠOVEJ (Mt 27, 51)
Zem je dielňou Ducha JEŽIŠOVHO (Ez 37, 9; J 15, 26)
Zem je pokladňou i majetkom JEŽIŠOVÝM (Agg 2, 8)
Zem je poľom robotníkov JEŽIŠOVÝCH (Mk 16, 15)
Zem je školou učeníkov JEŽIŠOVÝCH (Ž 32, 8; Mt 11, 29)
Zem je bojiskom bojovníkov JEŽIŠOVÝCH (Zjav 12, 11)
Zem je budúcim sídlom Kráľa JEŽIŠA (Zjav 20).
Takýmto pohľadom pozerajte na tú našu krásnu zem. Keď s týmto presvedčením budete po nej chodiť i radosť Vám zavládne v srdci, nádej a zmužilosť Vás neopustí. Zdá sa, akoby pre nás, dietky Božie, nebolo čo chvíľa miesta. No to len na čas. „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Kedy? Až „Dávidov spravodlivý výhonok bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael žiť bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin – naša spravodlivosť.“ (Jer 23, 5 — 6). Zo dňa na deň radostnejšie poznávajme, že nič sa tak vzdelávať nebude, ako toto kráľovstvo Kristovo na zemi. Kiežby nám to všetkým dodalo zmužilosti, stoj čo stoj v tom kráľovstve zostať, a životom, slovom, skutkom tak svedčiť, aby i iní boli pre neho získaní a tak zachránení. Je len jedna koruhva, pod ktorou sa dá radostne a nadšene kráčať, a to je prápor Ježišovej lásky. Ak chceme chrániť, musíme milovať. A ak chceme obstáť až prídu veľké prekážky, musíme veriť; nezvratne veriť vo výsledok.
Keď kdesi začnú prekopávať tunel, veľmi sa nestarajú o skaly a zem, lebo oni veria: „Zem sa nám musí poddať, skaly nám musia ustúpiť; tunel musí byť prerazený!“ A hľa! Viera vo výsledok a statočná práca dokáže, že o krátky čas pod zemou letí vlak z jednej doliny do druhej. A my, keď sa tade vezieme, spomeňme si, že keby tí robotnici, zunovaní prekážkami, ustali tak by bola teraz pod vrchom diera, ale žiadne spojivo. Mnohí priekopníci šlachetných úmyslov verne a obetavo začali kopať tú horu nevery, nemravnosti, bezbožnosti. No, pretože to robili bez Pána Ježiša, preraziť nemohli. Zostala len diera, a hory sa čnejú i naďalej vysoko; lebo diabla a jeho ríšu nik nepremôže, len Pán Ježiš. Ale On ho premôže. Nič náš ľud nezachráni, len evanjelium; ale hlásané nielen v nedeľu. Nie: viditeľne žité. Slovo Božie je to jediné kladivo, ktoré rozrazí každú skalu. A preto, čím by boli väčšie prekážky, čím hroznejšia ľudská zlosť proti nám, nebudeme sa báť. Pán Ježiš je s nami, v nás i skrze nás zvíťazí! Ak činíme Božiu vôľu, platí i nám to milostiplné Božie privolanie: „Neboj sa! lebo ja som s tebou. . . ja ti budem pomáhať.“ To dielo, v ktorom Boh pomáha, nemôže sa nezdariť! Tak Pán Ježiš buď s Vami; nezabudnite, že On sa za nás v Getsemane krvavým potom potil a na Golgote dokonal.
Pokoj Vám!!
Slovak