Ján Maliarik — Jako tomu byť má

Novoročný rozmach Rozpni krídla, duchu môj — široko-široko.Vznes nad obzor zemský sa — vysoko-vysoko.Tam niet hádok, sekt, ni obmedzenosti žiadnej.Slnka jas skveje sa tam lúčom pravdy žiarnej.A až tu dolu na hmoty čiernom podkladev pochmúrnej chaosom prúdi citov nálade.Ó, vznes vysoko sa! — V kraj čistého vnímania.Kde už púha — krás je vrcholom — zora rannia.Tam krúž a vznášaj sa zeme priťažkú prostý:obkľúčia vencom ťa dúhovým ducha skvosty;hudba sfér v súzvučnom ľúboznení čarovnáv harmóniu duše nesúlad všaký srovná.Ó, vznes a zkúp tam sa — v blankytnej nebies svieži!Kde myšlienok šumí van tichý, čistý, svieži.Kde ducha radosti — nízkosťou nezkalené —blaha...

Ján Smrek — Slovo života

Do mnohých omladlých sŕdcvložil som života požiar,rudú som vztýčil vlajkuna duše najvyšší stožiar.Udrel som do svojich strún,stojac nad horiacim Rímom,hudbou som naplnil mnohých,akoby najtuhším vínom.Obrysy velikých dnívidím kdes’ v znamení novom,počujem zavýskať ránovíťazným života slovom.Nadšene čítam si dnesmohutné Zjavenie Jána,najkrajšiu z kapitol o tomadvente slávneho Rána!