Ján Mišák ‒ Čakáme na Teba, Pane

S vrúcnosťou v duši čakáme Ťa, Pane,
aby dielo spásy mohlo byť konané,
v pamäti zachovať všetky zasľúbenia,
PÍSMO o tom svedčí všetkým pokoleniam.

Málo je prípravy na tej ľudskej strane,
pre nápravu duší výhovorky samé.
Akáže je veru tá naša príprava?
Namiesto otázky skutočnosť boľavá!
Údolie tohto sveta nie je vyrovnané,
prebudiť sa zo sna, nie je všetkým dané.

Cesta hrboľatá má byť už rovinou,
srdce sa nevie vyrovnať s otázkou jedinou.
Svetu sa nechce pokánie pravé činiť,
hriešny človek nemôže hriešneho z hriechu viniť.

Kráľovstvo Božie zjavne sa už blíži,
kto chce byť veľkým, nech sa v pýche zníži
a pripraví si odev z tej pravej pokory,
do Božieho kráľovstva Pán dvere otvorí.

Premnohí proroci a zemskí králi
vo svojich srdciach túžbu veľkú mali.
Verili skalopevne, že to budú oni,
ku ktorým sa iste Božia láska skloní.

Vďaka za tú lásku, za Pánov veľký deň.
Pánov advent prišiel, zapáľme pochodeň!

(Pane, ku komu pôjdeme?)