Kedy niečo som?Keď sám sa seba zriekam,vidím ničotu svoju a na Teba len hľadím,a keď sa Tebe úplne odovzdám −potom niečo som, potom niečo znamenám. (G 6, 3; 1K 1, 28) Kedy bohatý som?Keď ako chudobný k Tebe idema ako najchudobnejší z biednych k Tebe lipnem,na prahu v dome Tvojom keď prebývam,potom bohatý som, potom všetko mám. (Ž 84, 11; 2K 8, 9) Kedy posilnený som?Keď Tebe úplne dôverujem,Baránok Boží, Teba nasledujem,keď som slabý a bez všetkej pomoci,potom posilnený som i v každej nemoci. (Sud 6, 14−16; 2K 12, 9−10) Kedy veľký som?Keď sám na seba hľadím,a viem, môj Pane, že ničotne som malým,keď ako dieťa v náručí Tvojom...

Nech nermúti sa srdce vaše −tešil svojich Pán pri odchode.− Miesto vám idem prichystať;potom zas prídem.Prídem vás domov, k sebe vziať. Od prvej chvíle čakali Ho verne,v nádeji, viere, láske neochvejnej. Ta zašli roky, stáročia . . .Dodnes Pán sľuby nesplnil.Prestali čakať podaktorí.V ambíciách sa svojich pľahočia,alebo svet ich oslnil,alebo sú len proste chorí. Pozreli sme sa zrána na obzor:Dvetisíc rokov už dávno píše sa.V správach sú ďalšie zeme otrasy,v Afrike kdesi vypukol zas mor.Rodiny stíha permanentne kríza,vojnu zas včera ktosi vyhlásil. Neprávosť veľmi zmnožila sa,lásky tej pravej takmer niet.Predsa však stihla spásy zvesťv okraje Zeme zaletieť. Oblaky vidno celkom...

Ó duša moja, mužne za Pánom, Vzorom pravdy a svätosti!Buď i ty prepevným stánkomneviny a šľachetnosti. Chráň sa ciest podlých, rečí lživých,ktoré pomsta Božia neminie, —ach, zná Pán cestu spravodlivých, —cesta bezbožných zahynie! Nehnevaj sa ty pre zlostníkov,ktorí neprávosť páchajú,nezáviď im, keď zlosť všelijakúvôkol seba rozsievajú;nebudú dlho v počte živých,podobní podťatej byline, —ach, zná Boh cestu spravodlivýchcesta bezbožných zahynie! Bojuj proti svetu i diabluboj výborný a udatný,nestrachuj sa tvárou bledoukeď ti hrozí zloduch špatný,hlavy bojovníkov horlivýchBoh vencom slávy ovinie, —ach, zná Pán cestu spravodlivých,cesta bezbožných zahynie. Nes kríž svoj — ako ho Kristus niesolticho, krotko, bez reptania,vieš, hoci v temnosť...

Novoročný rozmach Rozpni krídla, duchu môj — široko-široko.Vznes nad obzor zemský sa — vysoko-vysoko.Tam niet hádok, sekt, ni obmedzenosti žiadnej.Slnka jas skveje sa tam lúčom pravdy žiarnej.A až tu dolu na hmoty čiernom podkladev pochmúrnej chaosom prúdi citov nálade.Ó, vznes vysoko sa! — V kraj čistého vnímania.Kde už púha — krás je vrcholom — zora rannia.Tam krúž a vznášaj sa zeme priťažkú prostý:obkľúčia vencom ťa dúhovým ducha skvosty;hudba sfér v súzvučnom ľúboznení čarovnáv harmóniu duše nesúlad všaký srovná.Ó, vznes a zkúp tam sa — v blankytnej nebies svieži!Kde myšlienok šumí van tichý, čistý, svieži.Kde ducha radosti — nízkosťou nezkalené —blaha...