Martin Braxatoris — Žaloba Pánova

Či pamätáš noc moju v Getsemane:
môj smútok, tesknosť, zápas môj a lkanie
i krvo-pot, nímž obličaj mi zrudol?
Či pamätáš, či pamätáš?
Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol!

Či pamätáš, jak v onej strastnej chvíli
mi hlavu vencom z tŕňa poranili?
Ach, posmech, úškľab, slina, zloby kúdol!
Či pamätáš, či pamätáš?
Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol!

Či pamätáš hvizd biča, jazvy, rany?
Od hlavy k pätám bol som zuráňaný,
niet telom kúska, čo by celý zbudol —
Či pamätáš, či pamätáš?
Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol!

Či pamätáš, keď zmieral som? V tej chvíli
sa zem i nebo v žúžoľ zahalily,
zem triasla sa a kameň pukal tu dol’ —
Či pamätáš, či pamätáš?
Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol!

Či pamätáš, či rozvažuješ zbožno,
či viacej lásky dokázať je možno?
Je celá; viac nikde nieto tu dol’ —
Či pamätáš, či pamätáš?
Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol!

Či pamätáš? Dal život som za teba,
by dopomohol som ti k spáse neba
a k radosti i k sláve neskonalej —
Či pamätáš, či pamätáš?
Či mohol, mohol by si zabúdať i ďalej?

Komentovať