1.
V Babylone
I. Mojž. 11, 4
Za pradávnych čias v zemi Babylona
stavali vežu, — svojou mala slávou
i Božiu pozatemniť, pyšnou hlavou
sa tknúc vo hviezdnej výši nebosklona.
Neľúbila sa Bohu spupnosť oná:
jej obťal rohy všemohúcou pravou,
jazyky zmiatol hnevu svojho lávou —
ľud rozpŕchol sa plevou dopokona …
Z materiálu krívd a utískania
i u nás spupnosť stavať započala,
a kopí, kopí ―, darmo však sa sháňa:
Veď zhrmí veto Božie znenadála,
On zláme rohy pýchy strelou hnevu —
a spupný národ rozptýli jak plevu …
2.
Zhrievaj, rozšír! …
Mat. 5, 44
Boh lásky káže nám i nepriateľa
milovať svätým plamom veľkých duší
vzdor žiahe rán, čo strašne idú z kuší
krívd, zloby, ― vždycky milovať a zcela.
Či nežiadaš, ó Pane, veľa, veľa?
Či výnimka tu žiadna nerozruší
pravidlo prísne? … Ponakloňže uší ―
len jedno spomneť duša pozachcela:
Hľa, vrah náš dávny tebou dané práva
nám hriešnou nohou šliape … Herod slúcha
bez citu nárkom Ráchel ― : Neprestáva
pravidlo ni tu? … Odvet tknul sa ucha:
“Nie, neprestáva!” … Dobre, lásko večná,
no zhrievaj, rozšír hruď do nekonečna! …
3.
Veľkonoc
Mark 16, 6.
Zlosť Pravdu večnú na kríž povesila,
no láska sňala, uložila v hrobe;
vypočítavá zlosť však hneď v tej dobe
velela: strážiž ju tam zbranná sila.
No nepomohlo: Pravda večná snila
len krátkym snom, i navzdor stráži, zlobe,
zas v slávnej vstala podobe a zdobe ―
,,Niet Ho tu” ― znela anjelská reč milá …
Je dočasný len triumf neprávosti
a úspech krivdy: pravda pokorená
čo Fönix vstáva v nepremoženosti.
Hor’, dušo ľudu môjho zúbožená,
vidz, miznú mraky velikého Piatku ―
nuž prichystaj sa k veľnočnému sviatku! …
4.
V zajatí
Žalm 137.
Ďaleko od stien Siona v zajatí
nyl Izrael; v šum rieky miešal hlasy
stých kvilieb, v túžbach rujných čakav časy,
kde v kraje rodné zas sa ― dá Bôh ― vráti.
Hárf zmĺknul ozon velebný a svätý,
a domorodec darmo zas a zasi
vyzýva k spevu ― on sa neohlási, ―
na vŕbach visí nástroj zbožných vzňatí.
,,Jak spievať nám tu v cudzej, chladnej zemi?”
zajatec izraelský vravel smutne
i zotrvával chladný, smutný, nemý . . .
Ó, v dňoch nevole niet života v lutne ―
rab v okovách a v temných putách tiesní
ni vzletu nemá, vysokých ni piesní . . .
Martin Sládkovičov
Slovak