Že len žialim, hovoríte,
že len spievam žalmy!
No, v ruke mi nevidíte
barlu miesto palmy! –
Keď môj národ upí, vzdychá,
hlavu v jarme kloní:
moja duša má byť tichá?
Slzu nevyroní? –
Nechaj ma len v mojom žiali!
– Tvrdá ruka tvoja! –
Ranu, ktorá v srdci páli,
lieky nezahoja;
len Ten, ktorý život v hrudu
môže vdýchnuť pravý,
keď dá voľnosť môjmu ľudu,
slzy moje staví!
No, v tých slzách i cit blaha
srdce moje sviera,
bo mi šepce moja drahá,
pevná v Boha viera:
že po ťažkom utrpení
a po toľkom boji
národ môj si uvoľnený
rany svoje zhojí. –
1889
Slovak