Historický medailón
Klasik slovenskej drámy Jozef Hollý – 145.výročie narodenia
Mladšie generácie len výnimočne poznajú meno a osobnosť evanjelického farára Jozefa Hollého, ktorý sa narodil 29.januára 1879 v Skalici. Viacerí však s úsmevom reagujú na známu repliku:“ Anča, aha, ja mám nožík! “ z jeho divadelnej hre “Kubo”, v nezabudnuteľnom podaní podaní herca Jozefa Krónera, ktorá sa stala známou vďaka televíznej inscenácii Martina Ťapáka, hoci sám autor túto repliku nenapísal. V minulosti patrila táto hra k najčastejšie hraným veselohrám mnohých ochotníckych divadiel na Slovensku.
Jeho rodisko, zamestnanie a životné skúsenosti jeho otca Jána, ktorý bol najskôr kočišom v známej rodine Vrchovských a potom hajdúchom na skalickej radnici mu umožnili od mladosti poznať život malomestkej honorácie. Od matky Kataríny r.Noskovej z blízkej Hrubej Vrbky (Morava) zdedil umelecký herecký talent a lásku k ľudovému spevu. O mravnom založení rodiny svedčí aj to, že jeho starší brat Ján ako učiteľ na štátnej škole na myjavských kopaniciach “U Blahov” učil aj evanjelické náboženstvo k všeobecnej spokonosti až do svojej smrti v roku 1906. Najmladší brat František bol evanjelickým farárom v Necpaloch a seniorom turčianskeho seniorátu.
Jozef Hollý začal ako deväťročný študovať na skalickom gymnáziu a neskôr prešiel na lýceum do Bratislavy, kde si osvojil okrem maďarčiny a nemčiny aj znalosť poľštiny, ruštiny a angličiny. S divadlom sa zoznámil ako častý štatista na divadelných predstaveniach kočovných spoločností.
V roku 1902 ukončil teologické vzdelanie v Bratislave a začal pôsobiť ako kaplán v Báčskom Petrovci v Srbsku (1901- 2), potom v Starej Turej (1902-3) a od roku 1903 ako evanjelický kňaz v Moravskom Lieskovom.
Jeho manželkou sa stala Anna rod.Urbančíková zo Starej Turej. Manželom boli požehnané tri deti. Syn Martin Hollý sa stal divadelným režisérom, podobne aj jeho syn Martin Hollý ml. filmovým režisérom. Dcéra Božena Abrahámová sa stala matkou známeho obľúbeného českého herca (+) Jozefa Abrháma a dcéra Elena Holéczyová sa venovala umeleckej čipke, za čo zíískala titul Národná umelkyňa a pracovala aj na literárnom odkaze svojho otca.
Jozef Hollý na začiatku uverejňoval krátke prozy v Národných novinách a v Dennici, ale usmerňovaný J.Škultétym sa preorientoval na dramatickú spisbu. V Moravskom Lieskovom ako 24 ročný napísal svoju prvú divadelnú hru Márnotratný syn (1903), na biblickú tému,so spoločensky aktuálnym námetom a obrazmi zo sociálneho života slovenskej dediny. O rok neskôr vznikla veselohra Kubo,dokumentujúca jeho schopnosť pravdivo zobraziť jasné i tmavé stránky života ľudu. Hra sa stala veľmi populárna a bola uvádzaná ochotníkmi na javiskách nielen na Slovensku, ale aj v českých krajinách. Veľmi úspešne ju zahrali skalickí rodáci a ochotníci na jar roku 1919 i vo vládnej budove v Bratislave zásluhou Dr.Pavla Blahu a skalického holiča Antona Tomíka v hlavnej úlohe. Nasledovala činohraAmerikán (1907) s aktuálnou vysťahovaleckou tématikou, jednodejstvová veselohraEmancipácia (1908) a tragédia Černová (1909), reagujúca na krvavé udalosti v Černovej 27.októbra 1907.
Ideovo-umelecky najhodnotnejšou hrou je azda satirická komédia Geľo Sebechlebský, s ironickým pohľadom na mamonárstvo, ktoré deformuje a narušuje vzájomné vzťahy aj medzi najbližšími – “Keď nebude brucha, čert vezme i lásku! “ Podľa tejto hry skomponoval Tibor Andrašovan operu Figliar Geľo.
Jozef Hollý sa okrem písania divadelných hier venoval aj pastoračnej a ľudovýchovnej činnosti a inicioval vo fílii Moravského Lieskového založenie úverového družsta. Keďže bol mimoriadne milým a láskavým človekom, jeho fara bola miestom srdečných stretnutí národných pracovníkov, akými boli Ľudmila Podjavorinská, etnograf Pavol Socháň, botanik Dr.Jozef Ľudovít Holuby, archeológ Andrej Kmeť, lekár Dr.Pavol Blaho, spisovateľ Janko Jesenský a viacerí ďalší.
Jeho hry hrávali ochotníci už počas jeho života (napr. v rokoch 1903 – 1918 uviedli až 90 predstavení). Na profesionálnu scénu prenikli až neskôr, keď jeho dcéra Elena upravila Kuba (1950) a jeho syn Martin Hollý Geľa Sebechlebského (1952 a 1956). Hra vyšla aj v Moskve (1959) v preklade a s doslovom V.D.Savického. Žiaľ, jeho umelecký rast zastavila smrť, keďže zomrel na cukrovku mladý, iba 33 ročný, 3.novembra 1912 v Moravskom Lieskovom, kde je aj pochovaný. Kňaz Jozef Holý si epiteton “klasik slovenskej drámy” iste zaslúži a zaslúži si aj našu vďačnú spomienku.
Ľubomír Batka st.
Slovak