Viera bude videním
“Tu som, Pane, na Tvoj pokyn čakám,
tíško kľakám, Tebe sa odovzdávam,
Po Tebe túžiť, oddávna chcem slúžiť,
veččne s Tebou žiť”. (ESP 478, 1)
Mt 25, 14 – 30:
“Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im svoj majetok. (15) Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. (16) Ten, čo dostal päť talentov, ihneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; (17) podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. (18) Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. (19) Po nejakom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. (20) I prišiel ten, čo bol dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! (21) Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána! (22) Podobne prišiel ten, čo bol prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! (23) Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! (24) Prišiel aj ten, čo bol dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. (25) Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! (26) Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial a zbieram, kde som nerozsýpal. (27) Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja, pri svojom návrate aj s úrokami by som si bol vzal, čo je moje. (28) Preto vezmite mu ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! (29) Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. (30) Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bud plač a škrípanie zubov”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Naša viera v Ježiša Krista sa raz stane “videním tvárou v tvár”. Kým sa tak stane, vidíme mnohé veci a skutočnosti budúcelho veku len “akoby v zrkadle”. Vidíme a poznávame ich len “v obrazoch”, nevidíme dnes ešte plnú skutočnosť. Toho si bol vedomý aj apoštol Pavel, ktorý to pripomínal korintskm kresťanom a toho sme si vedomí aj my.
Veľkosť, sláva radosť a hodnota budúceho večného života v kráľovstve Kristovom a Božom sa však už dnes prelamuje do tohoto sveta a do nášho života. Preto má viera, ako dobrý strom, už dnes svoje ovocie a bude mať svoje ovocie aj pri druhom príchode nášho Pána.
Čo je však potrebné robiť, aby s anaša viera naozaj stala “videním”? Čo je našou úlohou, ako kresťanov, v tomto svete? V čom sa podobáme iným ľuďom okolo nás a čom sme odlišní my, ktorí sme v Krste svätom prijali “závdavok Ducha Svätého”?
Je vôbec nejaký viditeľný rozdiel medzi myslením a konaním veriacich kresťanov a medzi tými, ktorí Krista ako Pána neprjali a nepoznajú Ho?
Dnešný text z Matúšovho evanjelia nám hovorí jednak o tom, čo kresťan vo viere očakáva, ale hovorí súčasne aj o tom, ako má žiť vo viere v tomto svete a v tejto časnosti. Učí nás, čo a ako máme robiť, aby sa naša viera raz stala sktočne “videním tvárou v tvár”, čiže videním Kristovej slávy.
Čo je našou úlohou, aby sa naša viera stala videním?
- svoje osobné dary poznávajme
- portfólio služby si správne zostavme
- Ježišovo ocenenie verne očakávajme
Bratia a sestry v Pánovi!
Prednedávnom sme sa zamýšľali nad hodnotu duchovného obdarovania a jeho využitia v našom živote. Božie slovo nám oznámilo hodnotu a dar Krstu svätého, ktorým sme sa stali “kráľovským kňazstvom” nášho Pána.
Pán Ježiš nám však pripomína, že rovnako ako dary Ducha Svätého máme od Neho aj všetky ostatné dary, ktoré sa týkajú nášho telesného a pozemského života. Týkajú sa našich telesných schopností, nášho rozumového obdarovania, našich telesných zručností, našej vynaliezavosti, našich umeleckých, alebo ekonomických schopností.
Prvou vecou, ktorú si máme uvedomiť a na ktorú máme pamätať, pokiaľ ide o náš terajší pozemský život, je vedomie, že tento náš život nie je “náhoda”, ale sám osebe je darom Božím. Zem, i to, čo je na nej, a všetko, čo je okolo nás, celé Božie stvorenstvo je “majetkom Božím”. Človeku bol tento Boží majetok, Boží svet zverený do správy. Človek je “šafárom” Božím, je Božím ekonómom a tento majetok má rozumne a správne spravovať, vo vedomí, že raz bude z toho šafárenia, gazdovania a hospodárenia vydávať počet Bohu a svojmu Pánovi. Pri Kristovom druhom príchode nastane to, čo On sám nazval “účtovním”.
Na toto účtovanie máme myslieť už dnes a preto máme konať vždy a všade vo vedomí zodpovednosti voči Pánu Bohu a z vďačnosti za dary, ktoré nám dal a zveril. Z Ježišovho slova je zrejmé, že žiaden človek nie je neobdarovaný. Sme stvorení na Boží obraz a dostali sme síce rôzne, ale cenné a vzácne Božie dary, charizmy, a schpnosti, ktoré Písmo volá aj talentami, alebo hrivnami. Tieto schopnosti nás povyšujú nad všetko ostatné stvorenstvo, ale súčasne nám pripomínajú, že všetko, čo človek má a čím je jedinečný, je darom Božej lásky a milosti.
Z evanjelia sne počuli o “trojakom”, a teda rôznom stupni obdarovania. Nie všetci ľudia sú obdarovaní rovnako, ale v Božích očiach má každý svoju hodnotu. Ak niekto v niečom vyniká, hovorí Božie slovo na inom mieste toľko, že “komu bolo mnoho dané, od toho sa bude aj mnoho požadovať”. Jeho zodpovednosť a úloha je teda väčšia ako “menej” obdarovaného. Ide však najmä o to, aby si každý z nás uvedomil: som Božie dieťa, som Bohom obdarovaný a preto v Jeho očiach jedinečný a vzácny. On s každým z nás “počíta” a každý z nás je pritom “originál”. Sú ľudia, ktorí v niečom aj vynikajú a správne využívajú svoje talenty. Je dôležité, aby svoje “talenty” a hrivny “nezakopali”, ale rozvinuli tak, aby nimi iným bez povyšovania slúžili.
2.Bratia a sestry!
Druhé dôležité poznanie a druhou našou úlou je, aby sme si správne zostavili ”porfólio” našich úloh a služby. “Portfólio”, ako sme sa to naučili počas tzv.kupónovej privatizácie, znamenalo správne si vybrať a rozložiť naše body, totiž zamerať sa na investovanie vo viacerých odvetviach, podnikoch a závodoch. Užitočné sa ukázali tie, ktoré boli zamerané najmä na budúcnosť. Niekto sa uspokojil s ich jednoduchým predajom a okamžitým využitím a minutím peňazí. Možno, že to aj prinieslo okamžitý prospech a v danej chvíli bol na tom predajca lepšie ako ten, kto chcel investovať viac smerom do budúcnosti. Nechceme tu dnes však hodnotiť samotnú “kupónku”, kde bolo veľa aj iných vplyvov a nedostatkov.
Chceme tým iba poukázať na dôležitosť toho, aby človek myslel aj na budúcnosť a nielen na prítomnosť. Toto je dnes častý prejav súčasného človeka a typický obraz súčasnosti. Ľudia na budúcnosť často nemyslia, žijú len pre časnosť a “neinvestujú” do budúcnosti. Myslím tým práve tú budúcnosť, na ktorú nás upozorňuje evanielium: “Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi”.
Ako kresťania si máme verne konať všetky naše povinnosti v zamestnaní, pri získavaní prostriedkov na živobytie, na štúdium detí a vnúčat, máme si však rozložiť svoj čas tak, aby sme pre hodnoty časné nestratili hodnoty večné. Aby sme čas sejby Božieho slova neobetovali veciam časným, ako to urobili Marta v Betánni. Pán Ježiš svoju priateľku napomenul: “Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci – avšak Mária si vyvolila ten dobrý podiel, ktorý jej nebude odňatý.”
Myslime na to, že Pán nás vyzýva, aby sme investovali viac do “nebeskej sporiteľne” a “nebeskej poisťovne”. To je vyitie darov od Pána Boha nielen v nás prospech, ale aj v službe lásky iným, totiž svojim blížnym. Životné dielo, ktoré je budované iba “zo slamy”, v deň posledného súdu zhorí. Pán odsudzuje neužitočného sluhu nie preto, že niečo zjavne zlé urobil, ale práve preto, že “nič neurobil”. Žil iba pre seba a tak ostali jeho ruky prázdne. Preto ho značil za “zlého a neužitočného sluhu”, aj keď on bol možno sám so sebou spokojný. Možno aj staval stodoly, ale v nemal žiaden poklad odložený v nebesiach.
Skúmajme sa aj my, či nie sme “múdry” len pre seba”, či pracujeme a namáhame sa len pre seba, alebo vieme pomáhať aj iným, či slúžime len sebe, alebo aj bratom a sestrám a ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc.
V našej cirkvi aj pri zjavnom dlhodobom poklese členov cirkvi je ešte stále “sedemtisíc verných, ktorí nesklonili kolená pred bálom”. Ten pokles zrejme nedokážeme jednoducho zastaviť, treba však skúmať, aké sú naše priority a aké je naše dnešné portfólio služby. Konajme tak, aby aj nám mohol Pán pri svojom príchode povedať: “Správne a dobre, verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovín; vojdi v radosť svojho pána”.
3. Bratia a sestry!
Aby sa naša viera stala raz “videním Pána tvárou v tvár”, má sa prejaviť z našej strany Jeho verným očakávaním. Ak by niekto už dnes, alebo potom chcel súdiť Pána a hovorí: “Ty si tvrdý človek, ktorý žne , kde si nesial a zbieraš, kde si nerozsýpal”, je to dôkaz toho, že Jeho slovo a sláva nie je prijímaná s dôverou. Je to prejav nevery, v dôsledku ktorej bude človeku odňaté aj to, čo mal a dostal a bude napokon “vyhodený do vonkajšej tmy”. Dostane sa mimo oblasť Jeho lásky. V Božom kráľovstve sa naplní zaľúbenie, že sejba lásky bude požehnaná, rozmnožená a bude trvať naveky. Ježiš Kristus sám našu vieru dokázanú v láske ocení a požehná na veky vekov. Amen
3.nedeľa po Zjavení Krista Pána – Ľubomír Batka st.
A – 04/ WEsk.24
Slovak