K novému roku.
Ku komu uprieť zraky v novom roku?
Nádeje sladkej v komže zložiť kvet?
Čas plynie ďalej v svojom istom toku,
len Boh je večný, ktorý stvoril svet!
Tu všetko časné ako páper snehu
zablysne nehou, potom stráca lesk,
sťa kvietok jara potôčka na brehu
zblaží nás krátko na potlesk.
Keď čas sa brieždi rána Novým rokom,
sťa anjel spásy zalahodí nám,
skladáme starosť, bôľ i neresť bokom,
oddaní vrúcne krajším nádejám.
Však krátka túžba, i to klamné zdanie,
čo v sladkom snení ovlažuje hruď,
zovšednie znova sťa ranné svitanie
a zvečerí sa, o tom istý buď.
Len Boh je stály, v Jeho ruke vláda,
On večných vekov sprítomňuje čas,
zbližuje deje, v pamäť svoju vkladá,
i budúcnosti velí Jeho hlas!
Všetko sa deje vôľou Jeho svätou,
i hviezdami určil presný kolobeh,
rozumie vznetu i časových zvratov,
celému svetu určil denia beh.
Slniečko žhavé svieti z Jeho vznetu,
i mesiac tmavú osvecuje noc,
milión hviezd sa teší svojmu svetu
a metafory hlásia Jeho moc!
Prečo tá starosť o to jestvovanie,
keď Božie oko vesmír spravuje?
Koľkým bohatstvom v každom novom ráne
obsýpa svet ten, bo ho miluje.
Ján Thomka – Cirkevné listy, Roč. LVL, č.1,22.1.1943
Slovak