Ako čakáme?
Daj nám čuť zvesť z Tvojho slova,
že k nám ideš znova, znova,
potešiť nás, pridať sily.
Nuž poď a príď, Pane milý!
Tvoja pravda svet nám plní,
skrehlých hreje na úslní,
vedie k cnosti, omilostí…
Nuž poď a príď, drahý Hosti! Amen (M.R.)
1 Tes 5, 16 – 24:
“ Stále sa radujte,
(17) neprestajne sa modlite!
(18) Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristu Ježiši.
(19) Ducha neuhášajte!
(20) Proroctvami nepohŕdajte!
(21) Všetko skúmajte, dobrého sa držte!
(22) Všetkého zlého sa vystríhajte!
(23) A sám Boh pokoja nech vás skrz naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony.
(24) Verný je Ten, ktorý vás povoláva; On to učiní. “ Amen
Milí priatelia, bratia a sestry!
Keď v rodine očkávame vzácnu návštevu, urobíme všetko, aby sa hosť (tia) cítil u nás dobre. Pripravíme sa po každej stránke. Všade poupratujeme, vyčistíme príbytok, pripravíme pohostenie atď.
Advent nám pripomína, že k nám, do naših sŕdc a rodín prichádza vzácny Hosť. Všetci vieme, že sa jedná o nebeského Hosťa, Pána Ježiša Krista.
Ako sa môžeme najlepšie pripraviť na Jeho príchod? Čo je tou najlepšou prípravou? Vy, ktorí ste prišli dnes do chrámu na služby Božie ste už týmto krokom niečo dôležité dali najavo. Preto práve k vám môžem prehovoriť ako k takým, ktorí vedia koho čakáme a v podstate aj to, ako sa máme na Pánov príchod pripraviť.
Je to tak, ako keď sa apoštol Pavel prihováral ku kresťanom v Tesalonikách. Oni už vedeli koho cirkev, nevesta Kristova, čaká neprestajne a tiež to, čo patrí k tej najlepšej príprave. Tesalonickí neboli celkom nováčkovia vo viere. V úvode svojho listu apoštol Pavel napísal a pripomínal nasledovné:” Ďakujeme Bohu za všetkých vás, kedykoľvek sa zmieňujeme o vás vo svojich modlitbách a neprestajne spomíname pred naším Bohom a Otcom dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista”. (1, 2-3)
Práve takí boli tesalonickí kresťania. Vedeli, že sú Bohom milovaní a v Kristu vyvolení za Božie deti. Práve preto mohli prijať aj napomenutia, ktoré im ďalej pomáhali k rastu vo viere, láske a nádeji. Necítili tieto príkazy ako nejaké tvrdé jarmo, ale ako dobré rady od svojich predstavených v Pánovi.
Myslím, že tak podobne aj vy môžete dnes prijať tieto apoštolské napomenutia a usmernenia. Totiž, ako pravé, živé a aktuálne Božie slovo pre nás.
Nie sú to slová určené pre tento svete a všetkých ľudí. Nerozumel by im človek, ktorý nepočul o prorockých zasľúbeniach a ich naplnení, alebo ľudia, ktorí nepoznajú proroctvá o Mesiášovi, ktoré sa naplnili v príchode Ježiša Krista. Pre kresťana sú však zrozumiteľné a preto aj nám môžu poslúžiť k dobrej a správnej príprave k prijatiu Toho, ktorý prichádza “k dcére Sionskej”.
Prvou výzvou je výzva k radosti: “Stále sa radujte”! Na rozdiel od mnohých ustarostených, nahnevaných, frustrovaných alebo prestrašených ľudí, ktorí nevedia koho čakáme, čí advent očakávame a kto je Ten, ktorý prišiel v plnosti času v Betleheme pre nás a našu záchranu, my vieme a pamätáme na posolstvo anjela o “veľkej radosti všetkému ľudu”. Ten, ktorý sa narodil na prvé Vianoce neprišiel proti nám, ale pre nás.
Znova a znova sa ľudia desia a hrozia pri myšlienke na koniec sveta a posledný súd. Pre každého veriaceho je to však myšlienka na príchod Toho, ktorý je naším Záchrancom a Darcom života večného. Preto platí výzva: “Stále sa radujte!”. – Áno, pravdu má žalmista, keď napísal: “ Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa radia proti Hospodinu a proti jeho Pomazanému” (Ž 2) My sa napriek tomu smieme radovať, lebo vieme, že Jemu je daná všetka moc na nebi i na zemi.
Stretáme sa neustále s nemocami, chorobami, skúškami – či už osobne, alebo pri našich milých a drahých? Stretáme sa s “malým koncom sveta” keď odchádzajú naši priatelia, rodičia, naši blízky? Nie sme bez nádeje ani pri týchto rozlúčkach a preto nie sme ani bez pravej útechy. Myslime na všetky Pánove zasľúbenia a prijímajme ich s vierou a nájdeme pokoj, utíšenie a novú vnútornú radosť prameniacu z istoty, že vždy “spolu s Pánom budeme”.
Aby sme takúto radosť mali a poznali, máme a môžeme o ňu prosiť a tak nájsť silu a pomoc z výsosti. Preto počujeme výzvu:
” neprestajne sa modlite!” – Ak sme zdraví, ak máme všetko potrebné k životu, ak sa tešíme zo zdarných detí a rozkošných vnúčatiek – ďakujme za to všetko každedenne. Ak cítime v niečom nedostatok – prosme o novú silu, aby sme vedeli v skúškach obstáť. Ak sa nám zdá, že “svet má zbroje a my sme bez zbroja”– máme osvedčenú zbroj v modlitbe. Ak predsa v niečom klesáme a padáme – opäť siahnime k modlitbe. Ďakujme napokon aj za to, že “máme v nebesiach Prímluvcu, ktorý sa prihovára za nás vzdychaním nevysloviteľným”.
Ak niekedy nevieme ako ďalej, ktorými cestami kráčať, opäť sa modlime. Tak, ako platí na bojisku, že “bez spojenia niet velenia”, platí to aj pre nás a pri hľadaní nových ciest, nových východísk a novej sile pri konaní všetkého, čo od nás žiada nebeský Otec. Napokon sa modlime aj spolu s celou cirkvou, keď “Duch a nevesta volajú: Príď”! Príď, Pane Ježiši!
Mimoriadne dôležitou výzvou a radou pre nás ako kresťanov je výzva apoštola: “Ducha neuhášajte”! Ak vieme, že Duch Svätý prichádza k nám v slove a v sviatostiach, znamená to plnú otvorenosť a pripravenosť pre pôsobenie zvestovaného slova a pre prijatie sviatosti Pánovej Večere. Tu vždy Duch Svätý dáva a pôsobí v nás pravú vieru. Neuhášajme plameň Ducha Svätého našou ľahostajnosťou voči jeho prejavom.
Dnes už možno nevidíme také masívne “zhášanie Ducha” ako sme to zažili v nedávnej minulosti. Možno sa nám zdá, že dnes tí, ktorí vyučujú deti v školách, alebo tí, ktorí pôsobia v masmédiach, tiež hovoria a píšu o advente, o Vianociach, o “Ježiškovi” a tak nám už nehrozí nebezpečenstvo zhášania plameňa Ducha Svätého. Nezabúdajme však na to, že “diabol nie je žiaden amatér”, ale že je skôr ”mazaný profík” a pôsobí stále ako otec lži. Jeho schopnosť maskovať sa, brať na seba novú a novú podobu je priam nevyčerpateľná. On vždy pôsobí proti Duchu, aj keď to robí akoby “v rukavičkách” a keď chodí okolo nás “v papučkách”. Preto pri hľadaní pravdy a pravého slova Božieho nezabúdajme na slová prorocké a napomenutia apoštolov. “Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!”.
Nie každé slovo o láske je svedectvom o láske Božej a Kristovej, nie každá predvianočná dobročinnosť je skutočným dobrodením, ale často iba prázdnym vytrubovaním a samochválou ľudí. Mnoho slov o “krásnych a štedrých Vianociach” je prázdych a povrchných. Mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta… Nie všetky výzvy k príprave k Vianociam vedú k posväteniu, k dobru a k pokoju.
Napokon tak, ako apoštol Pavol vyslovuje prianie posvätenia života tesalonickým kresťanom, platí ono aj pre nás v tomto pokročilom adventnom čase: “Sám Boh pokoja nech vás skrz naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. Verný je Ten, ktorý vás povoláva. On to učiní”.
Preto verne a vytrvalo vzhliadajme k Tomu, ktorý prišiel a ktorý príde. Nečakajme iného Spasiteľa, len Toho, ktorý až dosiaľ bol s nami a ktorý môže zachovať aj naše duše, nášho ducha i telo bez úhony. Z Jeho prítomnosti v Duchu Svätom sa radujme neprestajne, aby sme sa s Ním radovali aj vo večnosti. Amen
3.adventná nedeľa – Ľubomír Batka st.
Slovak