Či pravda je, že slobody už žiara
sa vzniesla ponad krásny rodný kraj,
a ruka vraha že viac nezatvára
nám vytúženej voľnosti už raj?
Sme slobodní? Či zhuba odletela,
čo hrozila nám večne zahynúť?
Či okovy už všetky praskli zcela,
a nikde otroctva už nezrieť púť?
Ó, bratu, vrav a pozri vôkol seba!
Mne duša plače, vzdychá všakovak.
Bárs pobozkali lúče svetla z neba
vlasť našu drahú, ja však kropím zrak.
Či nevidíš, jak zhuba v šeru noci
zas národ sputnala, bárs na rtoch smiech?
Hľaď zblízka len! On zmiera bez pomoci,
bo reťazmi ho spútal zhubný hriech.
Či nevidíš? Aj tebe zastrel čelo
ten hriechu vábivý a zhubný klam?
Či nebadáš, jak ruka vraha smelo
tam vrhá smrť, kde spásy mal byť chrám?
Ó, národ môj, ó, hľaď, v čom pravá sláva,
kde večnej slobody je pravý taj:
niet sloboda, čo rozkoš hriechu dáva;
len Ježiš otvára ti voľne raj!
Slovak