„Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus…“ (1Tim 2, 5)
Túžba človeka
Ľudia radi počúvajú od iných ľudí názor o sebe, sú zvedaví ako ich ľudia posudzujú. Málo ľudí je však zvedavých na Boží náhľad o nich. A iba takýto je pravdivý a neomylný.
Jób bol výnimočný človek svojej doby, o ktorom sám Boh prehlásil, že je bezúhonný, priamy a spravodlivý muž. V týchto dobrých vlastnostiach mu nik na zemi nebol rovný. A predsa v živote prišlo na Jóba veľké súženie − satan si vyžiadal od Boha, aby mohol Jóba skúsiť v týchto vlastnostiach.
Pripravil ho o všetok majetok, o synov a dcéry a dokonca o samotné zdravie. My poznáme Jóba ako sedí v popole drží v ruke črep a škriabe si ním celé telo obsypané bolestivými hnisajúcimi vredmi. Či až tam sa môže človek dostať − služobník Boží? Jeho žena ho nahovárala k hriechu − vraj aby si uľavil. Jeho priatelia mu iba rozmnožili jeho trpkosť. A Jób v myšlienkach pravotiaci sa s Bohom vyriekne slová plné vyhasínajúcej túžby: „Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch“ (Job 9, 33). On, bezúhonný Jób ťažko nesúc svoje postavenie, túži po zmieraní sa s Bohom, netušiac, že satan je príčinou jeho bolestí. Túži po prostredníkovi, ale s bolesťou v srdci prichádza k názoru, že takéhoto niet. Niet toho, kto by bol ako človek a zároveň ako Boh, aby položil ruku na oboch.
Hoci bol Jób Bohom označený za bezúhonného muža, jednako o sebe hovorí: „Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? − ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? − keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom − keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť“ (Job 9).
Tak je to s každým človekom, ktorý vo svetlo Božieho Slova skúma svoj život. A človek, ktorý nemá prostredníka, musí povedať: „Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch“ Ťažký je to život!
Mojžiš − obraz prostredníka
Do veľmi ťažkého postavenia sa dostal národ izraelský po vyjdení z Egypta, keď v Mojžišovej neprítomnosti si spravili zlaté teľa a tejto modle sa klaňali. Boží hnev zahorel v celej svojej prchkosti na ten ľud nemúdry a neverný. Boh právom mohol ukončiť históriu tohto národa, čo by bolo spravodlivé za ich spupnosť, ale našiel sa príhovorca, nezaťažený týmto hriechom a milujúci Boha i svoj národ. Keď národ hrešil, Boh „povedal že ich vyplieni, keby si Mojžiš, Jeho vyvolený, nebol stal do trhliny pred Ním, aby odvrátil hnev od Jeho hubenia“ (Ž 106, 23). Mojžiš sa postavil medzi Boha a ľudí. Ako to urobil? „Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu.“ (2M 32, 11−12)
Prostredník − túžba Božia
Mojžiš v tomto príhovore nehľadal svoje výhody. Neprijal možnosť stať sa sám otcom veľkého národa iba preto, že by tým utrpela sláva Božieho mena. Bol dobrým prostredníkom v tomto prípade. Boh sa i v neskoršom období na neho rozpomínal. Najmä v období kráľov, keď národ izraelský žijúci už dávno vo svojej Bohom zasľúbenej i darovanej krajine, znovu a znovu sa odvracal od svojho Boha a slúžil cudzím modlám. Bolo to smutné obdobie. Národu hrozilo zajatie, spustošenie zemi. Hospodin prehlasuje: „Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.“ (Ez 22, 30). Napraviteľa niet, príhovorcu niet, prostredníka niet! Niet Mojžiša, ktorý by sa postavil v medzeru, niet nikoho.
Dokonalý Prostredník − Pán Ježiš
Pozastavme sa nad touto skutočnosťou. V prvom prípade (Job 9, 33) človek túži po prostredníkovi a nenachádza ho. Druhý prípad nám poukazuje na možnosť príhovoru a sprostredkovania u Boha. Sprostredkovať mohol Mojžiš, ktorý najviac zo všetkých ľudí pripomínal Boží charakter. V treťom prípade Boh túžil po prostredníkovi a nenachádza ho: Mojžiš je mŕtvy. Ľud musí trpieť za svoj hriech.
Keď bezúhonný Jób potreboval prostredníka, o čo viac ho potrebujeme my, obyčajní hriešni ľudia! Nemusíme si však zúfať. Boh nám našiel Prostredníka, svojho jednorodeného Syna a nášho Spasiteľa − Pána Ježiša Krista. Bol by s Ním spokojný Jób? Isteže, veď On mohol položiť svoju ruku na človeka i na Boha − Otca a oboch zmieriť. On sám − Boh od večnosti sa stal človekom, pričom neprestal byť Bohom. Nie je On Bohočlovekom v tom zmysle, že je niekým medzi Bohom a človekom, ale On je Boh a človek v jednej osobe. Človek položil svoju ruku na Boha i na ľudí.
On je dokonalejším Prostredníkom ako Mojžiš, Mojžiš zachránil svoj ľud jediný raz svojím príhovorom, keď zomrel, izraelský národ stratil prostredníka. Ale o Pánu Ježišovi čítame že „On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného. Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“ (Žid 7, 24−25)
On je Prostredníkom, s ktorým je spokojný Boh. Už nikdy nezaznie Božia ponosa ako v knihe Ezechiela, lebo sa našiel Ten pravý. Šťastný človek, ktorý prijíma Toho, s ktorým je spokojný Boh!
Jeden Prostredník
Človek môže žiť na svete len vďaka rôznym prostredníkom. Teplý dom v zime je prostredníkom medzi vonkajším studeným vzduchom a nami. Chlad znášajú vonkajšie múry, nám je teplúčko. Podobne prostredníkom je oblečenie. Pre Nóacha bol koráb prostredníkom medzi prívalom vôd a ním samotným. Koráb bol bitý prívalom vôd, ale Nóach bol v bezpečí. Takým sa nám stal Pán Ježiš. On zniesol to, čo by sme bez Neho museli niesť my sami − hrozný Boží súd. To ale zniesol On za nás, On prijal náš hriech i s dôsledkom. Dôsledkom hriechu bolo utrpenie, opustenie Bohom a smrť. Dôsledok spravodlivosti je vzácne prijatie u Boha a večný život v sláve Pána Ježiša. Takúto výmenu urobil náš Prostredník.
Niektorí ľudia si myslia, že Pán Ježiš málo chápe ľudské slabosti a pokušenia, že nevie s nami dosť súcitiť. Preto si za prostredníkov volia ľudí, ktorých pokladajú za „svätých“ a ktorí majú nahradiť Pána Ježiša. Sú vraj súcitnejší ako On. Zdôrazňujú tú pravdu, že Pán Ježiš je Boh a chcú mať prostredníka ešte i medzi Ním a sebou. Takíto ľudia sú v hroznom blude, lebo nedoceňujú človečenstvo Pána Ježiša. Za prostredníkov považujú Máriu-matku Pána Ježiša, apoštolov Pánových a iných ľudí. Slovo Božie hovorí, že „jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus“ a na inom mieste: „Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4, 15−16)
Akého prostredníka a patróna si vyberieš ty milý evanjelický kresťan?
Pokoj Vám!!
Slovak