Hody na Podbranči – úryvok z kázne v.r. 1985
Pane, za Slovo milosti
my vďaky vzdávame –
nech vedie k pravej múdrosti –
v pokore žiadame.
To nekonečné bohatstvo
je pre nás pripravené –
a Pravdy Tvojej víťazstvo
nás v nové boje ženie…
Ó prosíme, daj bojovať
udatne pre svet nový-
ku Tebe sa vždy verne znať –
ku svojmu Ježišovi! Amen (M.R.)
2 Tim 3, 14 – 17:
“ Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil, – (15) a že od detstva znáľ sväté Písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. ( 16) Kaýdé Písmo, vdýchnuté od Boha, je aj užitočné učiť, trestať, napravovať a vychovávať v spravdlivosti, (17) aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Poslednú prázdninovú nedeľu prežívajú ľudia rôznym spôsobom. Mnohé rodiny s deťmi chcú využiť posledné chvíle voľna na osobné záujmy, aktivity, návštevy, či výlety. Pre nás, ktorí sme sa zhromaždili na tomto mieste – ktoré v ničom nepripomína miesto posvätné – je však táto chvíľa a toto stretnutie milé a vzácne. Znamená pre nás viac ako nejaký výlet, alebo zdvorilostná návšteva.
S vďačnou spomienkou sa pristavujeme s dcérocirkvou Podbranč pri dni, ktorý nás upomína na posvätenie tunajšej zvonice v 13. nedeľu po Svätej Trojici, postavenej v roku 1905 so zvonom zakúpeným od cirkvi brezovskej. Neskôr, v roku 1928, tiež v 13.nedeľu si tunajšia fília zakúpila dva nové zvony k pôvodnému zvonu.
Spomíname tiež aj na predchádzajúce vybudovanie a posvätenie tunajšej cirkevnej školyv roku 1883 seniorom Jánom Leškom. K spomienke patrí aj pripomenutie zvesti Božieho Slova, ktoré tu pri posviacke školy zvestoval vrbovčianský farár Pavel Sloboda. Kázeň bola oslovujúca a keďže bola aj vydaná tlačou, pripomíname si otázku kazateľa: Na čo sú nám takéto školy? Na základe Božieho slova ponúkol poslucháčom nasledovnú odpoveď: “1. Aby naš dietky vidli ku Kristu! Prečo ku Kristu? – a ešte raz, prečo?”
I keď táto budova školy neslúži už pôvodnému účelu a naznačenému vznešenému cieľu, zostáva predmetom našej vďaky.
Uvedomujeme si, že nám v cirkvi dnes nejde ani tak o stavby a opravené múry budov, ale o to, k čomu tieto pozemské diela môžu aj dnes slúžiť a k čomu nás vedú ako k dôležitému jadru a čo nám stále sprostredkovávajú.
Pripomína to aj nápis na najväčšom zvone:
“Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdce!”
Táto výzva je vzatá z 95. žalmu a pripomína slovo živého Pána Boha. Práve o jeho počutie ide aj nám dnes, tak ako to bolo v minulosti a bude aj v budúcnosti.
Znepokojuje nás, keď je táto zvesť rôznym spôsobom ohrozená a pre ľahostajnosť viacerých môže aj umĺknuť. Avšak dnes ešte stále môžeme túto zvesť počuť, z čoho sa oprávnene tešíme. Práve preto je táto chvíľa pre nás vzácna a posvätná.
Pretože: Veľké je požehnanie slova Božieho!
Preto: 1.stále sa ho držme
2. múdrosti, ktorá vedie k spáse sa učme
3. dobrým konaním sa vyznačujme
Bratia a sestry v Pánovi !
Apoštol Pavel upozorňoval svojho žiaka Timotea, ktorý sa stával tiež hlásateľom evanjelia, radostnej zvesti o Pánovi Ježišovi Kristovi, aby sa držal dobrého poznania. Vedomostí, ktoré vedú v konečnom dôsledku aj k dobrému konaniu. V predchádzajúcom verši pripomína apoštol konanie takých ľudí, ktorí “sa vzmáhajú v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní”.(V.13)
Ak má dobre plniť poslanie evanjelistu, musí rásť a vzmáhať sa v dobrom. Tým je slovo Božie a evanjelium, ktorému uveril, ktoré bolo od jeho útlej mladosti je doteraz najvyššou pravdou, najvyšším poznaním práve preto, lebo je slovom Božím, ktoré je obsiahnuté v Písme svätom.
Koľko sa napočúval aj Timoteos, ako aj my dnes, o “škodlivosti” Božieho slova, o tom, že ono je bájkou, alebo nejakou drogou (ópiom)! Ale on ho poznal ako pravdu. Preto sa jej držal. Slovo Božie, pripomenul mu apoštol Pavel – poznal už v rodičovskom dome, od svojej matky Euniky a od starej matky Loidy, neskôr aj od apoštola Pavla. Preto mal istotu, že tí, ktorí ho milovali, iste mu nedávali tento duchovný pokrm ako otravu, alebo niečo zlé a škodlivé, ale ako dobrý duchovný pokrm.
Práve tak uvažovali aj naši predkovia, ktorí budovali tieto budovy a miesta, kde sa konali v minulosti aj služby Božie a učilo sa evanjelicko-kresťanské náboženstvo. Tieto budovy zapaľovali srdcia predkov, aby miloval svoju cirkev. Evanjelická škola bola tu chrámom pre deti a aspoň niekedy aj pre dospelých.
Keď brat Ján Jankových daroval tu na Podbranči na tunajší zvon tisíc korún, bolo to preto, aby aj tento zvon zvolával ľud Boží k počúvaniu Božieho slova pri rozličných príležitostiach. Pretože jeho požehnanie je veľké- aj my sa slova živého Pána Boha držme. A “Neopúšťajme spoločné zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku”.
Bratia a sestry!
2. Múdrosti, ktorá vedie k spáse sa učme!
Úryvok kázne z roku 1985 – Hody na Podbranči
Ľubomír Batka st.
Slovak