Žime podľa Ducha
Nie telu dlžní sme,
lež dlžníci sme ducha,
by tak sme konali
jak myseľ pravdu slúcha.
Ó, žime duchom a
vždy po Božej vôli,
aby sme s Kristom raz
oslávení boli. Amen (M.R.)
G 5, 16 – 23:
“Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela. (17) Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; oni si navzájom odporujú, aby ste nerobili to, čo by ste chceli. (18) Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom.
(19) A zjavné sú skutky tela ako sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, (20) modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, (21) závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už prv povedal, že tí, čo pášu také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.(22) Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, (23) krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmito nie je zákon.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Počúval som svojho času v rozhlase vysielanú nedeľnú “Roľnícku besedu”, v ktorej hovoril známy odborník, akademik z nášho kraja (Plesník) o tom, že pôda, ktorá bola pôvodne planou, neúrodnou a je nejakým spôsobom:napríklad melioráciou, alebo rozoraním úhorov skultivovaná, má tendenciu vždy sa vracať do svojho pôvodného, predchádzajúceho neúrodného stavu. Preto vyzýval družstevníkov, aby takejto pôde venovali trvalú a obzvláštnu pozornosť.
Podobne je to aj s človekom – a “s pôdodou ľudského srdca”.
Človek, pokiaľ ide o telo, bol vzatý zo zeme, je “ádam” (hebr.), teda “pôda”. Po latinsky znie slovo človek “homo” – a z toho istého koreňa je aj slovo: “humus”, zem, pôda. Nielen prvý človek sa stal hriešnikom, ale každý prirodzený človek prichádzajúci na svet je zlou pôdobou, ktorá potrebuje duchovnú kultiváciu a následne trvalú starostlivosť, aby sa nevrátil z svojmu zlému základu. Je skutočnosou, že my všetci sme sa po páde starého Adama stali zlou pôdou, ktorá potrebuje trvalú kultiváciu Duhom Svätým. To, čoho sme sa vo sviatosti Krstu svätého odriekli, resp. čoho sa za nás odriekali rodičia a krstní rodičia, je úloha a povolanie pre celý náš pozemský život. Apoštol Pavel preto všetkým kresťanom, všetkým pokrsteným privoláva: ” Ktokoľvek stojíš, daj pozor, aby si nepadol”.
Ak dnes my môžeme Pánu Bohu ďakovať za “nový život”, vykúpenie k slávnej slobode Božích detí skrze Krista Pána, máme pamätať na tú trvalú tendenciu v nás, vracať sa ako tá pôda k starému, nekultivovanému stavu. Je našou úlohou dávať pozor a bdieť, aby pôda nášho srdca nanovo nesplanela. Žiaľ, mnohým naším bratom a sestrám sa práve toto stalo. Mnohí sa odvrátili a odpadli od viery a následne aj od svojej cirkvi a začali plávať s prúdom, žijú “bez Boha na svete” a spôsobom života sa podobajú tomuto svetu. Keďže sa obávame o ich búdúce určenie, zostáva nám úloha hľadať ich a oslovovať a modliť sa za nich, aby urobili pokánie a vrátili sa k Tomu, ktorý ich stvoril a k Tomu, ktorý je pravá cesta, pravda a život.
Aby sme nežili v obavách a strachu, možno aj v smútku a v bezmocnej ustarostenosti, pripomína nám apoštol Pavel osvedčené a účinné riešenie našej situácie. Tak, ako naše duchovné znovuzrodenie začalo z Božej milosti naším obdarovaním Duchom Svätým v Krste Ježišovom, tak má ono aj pokračovať.
Nielen galatským kresťanom, ale všetkým privolávava:” Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela”.
Žiť podľa Ducha, alebo z moci Duchu Svätého môžeme vtedy, keď radi počúvame a prijímame “reči Ducha Božieho”, čiže slovo Božie a prijímame sviatosti. Po Krste svätom najmä viditeľné slovo Kristovo, Jeho svätú Večeru.
Preto vstupné slovo žalmistovo na úvod dnešných služieb Božích zo Žalmu 84, je aj dnes pre nás aktuálne rovnako, ako bolo aktuálne pre prvotnú cirkev: ”Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu”.
Bratia a sestry!
Ak by slovo Božie, verne a čisto zvestované znelo v našich masmédiach, mohli by sme sedieť aj pri tlevíznych obrazovkách doma, v pohodlí obývačiek. – Ak by slovo Božie znelo verne a čistotne v kultúrnych domoch a podobných priestoroch, pokojne by sme mohli sedieť k divadlách a kinách. Ak by znelo na mítigoch a na ulici, mohli by sme sa pristaviť a pridať k známym i neznámym azúčastňovať sa ich.
Lenže to sa žiaľ nedeje a ak, tak iba úplne výnimočne a príliš krátko, než aby slovo Božie preniklo do tvrdých ľudských sŕdc a aby evanielium dostalo čas na liečbu a terapiu.
Nepomôže nám dnes ani internet a rôzne internetové diskusie. Máme skúsenosť, že už v treťom-štvrtom príspevku, najneskôr i desiatom, začnú sa ozývať posmievači, odporcovia a rôzni služobníci toho zlého. Niekdy ľudia iba oklamaní, ale často aj dobre platení, aby tento priestor otrávili a neraz doslova zaniesli špinou.
Žiť podľa Ducha môžeme vtedy, ak Duchu Svätému dáme priestor v nás, v našich ušiach a potom v našich srdciach, v našom ľudskom duchu. Nie to to vždy ľahké a jednoduché, pretože ľudský duch, je súčaťou toho, čo apoštol Pavel nazýva “telom”, alebo “telesným zmýšľaním”. Všetko, čo sa týka človeka, telo, duch i duša sú sami osebe neschopné konať to, čo je Bohu i ľuďom milé.
“Lebo telo žiada proti duchu (Božiemu) a duch proti telu, oni si navzájom odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom”.
Bratia a sestry!
O skutkoch tela netreba veľa hovoriť, lebo oni sú celkom zjavné.
Aj keď ich svet a ľudia v ňom niekedy ospravedlňujú, keď ich “balia”, ako cukríky do pestrofarebných papierikov a obalov, ich jadro je plné horkej žlče hriechu a vedú k smrti, telesnej, duchovnej a neraz aj k smrti večnej. Sú zjavné, aj keď často páchané v tme, v skrytosti, v súkromí, neraz však aj celkom verejne a vyzývavo. Apoštol spomína jedenásť skutkov “tela”: – “cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo (dnes horoskopy a viera v mágiu atp.) nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné”. Ľahko by bolo možné pripojiť aj ďalšie. O všetkých platí to, čo Pavel zvestuje odvážne a otvorene: ” O týchto vám vopred hovorím, ako som už prv povedal, že tí, čo pášu také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho”. Žiadne “okrášľovanie”, maskovanie a skrývanie za slovo “láska”, žiaden falošný výklad týchto hriechov človeku a svetu nepomôže.
Apoštol nám odporúča jesť ovocie “ zo stromu života”, ku ktorému nám otvoril bránu Pán Ježiš. “Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.”
Tu je spomenuté to najdôležitešie ovocie, spou sedem rôznych druhov, ktoré ukazujú na ich Božský pôvod. My ich nemáme v plnosti, ale každý z týchto darov, ktorým naplníme svoj život je to, čo slúži nám i našim blížnym, čo je všetkým prospešné a je dobré aj v Božích očiach. Láska je samozrejme tým najväčším darom a ovocím Ducha Svätého. Je to veľká bankovka, ktorá však rozmememná na drobné nám pomáha realizovať dobro a robí nás blahoslavených.
Bratia a sestry!
V úvode som spomenul vyznanie Žalmistu: “Blahoslavneý človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí čo majú na mysli cesty do chrámu”.
Spomenul som aj miesta, kde buď vôbec, alebo iba výnimočne môžeme prijať vanutie Ducha Svätého.
Naša evanjelická cirkev však od svojho vzniku poznala a snažila sa budovať a udržať ešte jedno miesto, ktoré vedome budovala vedľa chrámov, kostolov a modlitebníc. Boli to cirkevné školy.
Prišli sme o ne v protireformácii, potom v dobe ateizácie. Dnes je ich už len niekoľko reálne fungujúcich pod správou cirkvi. Sme radi, že majú svoju kvalitu aj dnes a zápas o ich udržanie v dnešnom školskom systéme je neraz obdivuhodný.
Pripomenutím inštitúcie školy, nepriamo narážam na začiatok nového školské roku a možnosť aspoň jednu hodinu získať v rozvrhu na náboženskú výchovu a výučbu. Na budúcu nedeľu aj v našoch chráme budeem prosiť o požehnanie nového školského roku. Rodičom, ktorí deti na evanjelicko-kresťanské náboženstbo prhlásili, ako aj vyučujúcim vyprosujeme veľa Božieho požehnania.
Súčasne však musíme povedať: Jedna hodina týždene v jednom oddelení -to je príliš malý priestor pre skutočný, reálny duchovný rast. Pre vyučjúceho 45 minút v triede, v ktorej je cca 20 žiakov to znamená asi 2 minúty pre duchovnú formáciu jedného žiaka. Preto by som na záver chcel s celou otvorenosoťu a vážnosťou privolať rodičom a rodinám pokrstených detí: Blahoslavené každé dieťa, ktoré nájde doma, vo svojej rodine lásku, radosť, pokoj, nežnosť a príklad vernosti akp i ďalšie dary Ducha Svätého a to nielen v dňoch nedeľných a sviatočných, ale aj tzv. všedných. Predovšektým rodičia nech pamätajú na to, že aj ich zlaté ratolesti sú celkom “po nich”, keď sa budú pýtať: “Po kom to dieťa je” ?- Práve preto nech nezabúdajú, že oni sami sú kráľovské kňazstovo Pána Ježiša Krista. Dnes najmä v zdravých a pevných rodinách je možné urobiť potrebnú kultiváciu ducha a sprostredkovať deťom primerané prostriekdy Ducha Svätého a Jeho vzácne dary. Nech je ich silou a pomocou sám Trojjediný Pán Boh. Amen
14. nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2023 – Ľubomír Batka st.
Slovak