Ty si muž ten! Hľa sám si sa odsúdil!
Riekol prorok, Nátan,
kráľovi, čo krvou sa poškvrnil,
a v súd Boží daný;
ty si muž ten, nad ktorým si sám palicu zlomil,
nad ktorým si v hneve výrok svoj vyslovil:
„Kto to učinil, smrti jest hoden!“
Ty si muž ten!
Ty si muž ten, nenásytný, ktorý si vzal
ovečku chudobnému,
a k rozkoši bezcitnej sám zarezal
srdcu zmyselnému:
Ty Dávid, ktorého Pán vyslobodil
od Saula, a milosťou vždy sprevádzal,
ty, čo na harfe žalm spievaš v svät-deň,
ty si muž ten!
Ty si muž ten, ó čuješ to moja duša,
nesadaj hneď k súdu;
nezabudni na hnev, keď zvádza ťa
a blúdi v svojom bludu!
Pred očami — ovocie len a skutky, —
v tvojom srdci však — sejba, klík a puky!
v cudzom páde, vine, viď vlastný sten;
ty si muž ten!
Ty si muž ten, ktorý dnes v zbožnom nadšení
na harfu hrá pred Bohom,
a zajtra hnusne, telom premožený
zašpiní sa prachom!
K Dávidovmu smilstvu, k Petrovmu zapreniu,
k Judášovmu bozku, Kainovmu rozhnevaniu, —
ku každému hriechu, kde je ktorý len, —
ty si muž ten!
Ty si muž ten, lebo v srdci hlbine
spí každá zlá žiadosť,
a keď žiadosť počala v zlej hodine,
hľa vystupuje zlosť,
Zlé myslenie, a diabolské obludy,
sipí jed, kypí krv, ohne ostudy, —
že telo i duša hynie v ten deň, —
ty si muž ten!
Ty si muž ten, hoc bys‘ bol tak vznešený,
ako Dávid kráľ, pevec, —
nevrav: jak by som mohol byť premožený; —
ľahko padá veniec!
Čím vyššie ťa milosť Božia postaví
tým radšej ťa lesť zlostníka udávi;
mnohý ducha boj telom ukončen‘;
ty si muž ten!
Ty si muž ten! Pane, vinný som,
veľká jest vina moja!
Pane, Pane, ja k milosti Tvojej idem,
rozhreš ma milosť Tvoja!
Ak ma ty, Bože, nezachrániš sám,
kto ma vytrhne z hriechov mojich okov, brán?
Kto mi z duše vezme kliatbu? Žiaden!
Ty si muž ten!
Ty si Muž ten, ktorý za môj hriech trpel sám
tam na dreve kríža;
Ty si Muž ten, ja Tebe k nohám padám,
so mnou i moje tiaže!
Pane, uzdrav ma sám z rán viny mojej, —
Pane, posilň‘ ma sám duchom lásky svojej!
Ty, čos’ na kríži slávil slávy deň:
Ty si Muž ten!
Zo zbierky „Palmblätter“ (Palmové listy)
Slovak