Dve vlny ženských úst sú plné lávy rudej,
pozor na Pompeji, básniku duše hrdej!
Dve vlny ženských úst sú krásne, paralelné,
lejú sa za tebou, jak tiene noci čierne.
Dvom vlnám ženských úst vyhýbaj, plavče mladý,
odvesluj od nich prv, než poznáš trpkosť zrady.
Dve vlny ženských úst sú ako pijavice,
ktoré už vysali sŕdc na tisíce.
Dve vlny ženských úst pijú, i napiť dajú,
núkajú jablká, keď prídeš raz k ich raju,
lež potom vyženú ti pokoj z duše biely,
myšlienky pomútia, otrávia život celý.
Jedine liečivé bývali ústa matky,
tieto ťa vodili z pohádky do pohádky,
lež tie sú ukryté pod rovom, pod kvetami,
ružami, rezedou, šalviou, pod astrami.
Slovak