Myslime na veci Božie

                 Myslime na veci Božie

Svätý Bože, milý Otče náš nebeský, ďakujeme Ti za to, 

že si nás priviedol do nového dňa 

a súčasne aj do nového obdobia cirkevného roku.

Za to chválime Tvoje sväté meno.

Súčasne prosíme, daj nám poznať Tvoju vôľu pri nás, 

keď opäť chceme hľadieť na kríž Tvojho Syna, nášho Pána.

Pomáhaj nám stále viac prenikať do tajomstva Jeho 

utrpenia, smrti i vzkriesenia.

Svojím Duchom Svätým nám otvor oči, aby sme videli

nebezpečenstvo zotrvávania v hriechu 

a daj nám silu a odvahu k pravému pokániu.

Túžime po Tvojej milosti a po Tvojom rozhrešení,

aby sme v slobode ducha, v láske a radosti

mohli žiť v tejto časnosti a smerovať

k večnému blahoslavenstvu. Amen. 

Mt 16, 21 – 23:  

“ Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych. (32) Tu Ho pojal Peter a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať! (23) On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské”. Amen

   Milí bratia a sestry!

   Dnešnou nedeľou začíname v behu cirkevného roku nové obdobie nazývané pôst. Väčšinová cirkev vedie svojich členov tak, že pôstny začína už v tzv.popolcovú stredu, ktorá má pripomenúť ľuďom známe slová Písma svätého: “Pamätaj, že si prach a do prachu sa vrátiš “. Je to bezpochyby silný apel a výzva činiť  pokánie.  

   – Niekto si pod slovom pokánie predstavuje dodržiavanie pôstu počas 40 dní, ako to vidíme aj u Pána Ježiša po Jeho krste v Jordáne a následnom 40 dňovm pobyte na púšti, po ktorom Ho pokúšal diabol.

  V túto stredu sme mali v MYS kňazskú poradu a prekvapila nás, aspoň mňa, jedna ses.farárka vyhlásením, že dôvodom neúspešného duchovného napredovania v našich zboroch je to, že sa nepostíme!? Preto sa v minulých rokoch rozhodla pre 40 dňový pôst, ale nenašla nikoho, kto by sa k nej pripojil. Teraz požiadavku zmiernila na 1 deň a oslovila 10 ľudí, ale z desiatich sa k nej pripojil len jeden. 

     Ak sa aj dá súhlasiť s tým, že naše cirkevné zbory nesú stopy stagnácie, alebo aj duchovného úpadku, je viac ako otázne, či je jeho dôvodom to, že my evanjelici zachovávame len jeden, či dva pôstne dni v roku. 

     Možno povedať, že to, čo je a má pre nás evanjelických kresťanov hlavné a určujúce v nastávajúcom pôstvom čase, ktorý označuje ako “tichý čas” – je a má byť skôr vnútorné, duchovné stíšenie sa pred Pánom Bohom v zmysle tých slov, ktoré zazneli nielen učeníkovi Petrovi a dvanástim, ale aj nám z úst Pána Ježiša: “ Na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské”. Pokánie je zmena myslenia a konania v tom zmysle, aby sme viac mysleli na veci Božie, na cesty Bôžie ako na ľudské!

     To, čo škodí človeku, to čo vytvára v srdci človeka priestor pre diabla a jeho zvody, je obídenie, alebo zabudnutie Božej vôle a Božích vecí a zotrvávanie v tom, čo je iba ľudské. Ľudským  myslením je myslenie starého Adama, ľudskou múdrosťou je to, ak je človek múdry len pre seba, ľudskou láskou – je láska sebecká, láska egoistická a egocentrická.  – Človek ako starý Adam z Božieho prikázania: Milovať budeš Pána Boha a svojho blížneho – má vôľu milovať iba seba samého, prípadne len svoju vlastnú rodinu. 

    Takú lásku majú aj tí najväčší oligrachovia, megazlodeji a uzurpátori sveta. –  Iných, či už je to jednotlivec, alebo aj celý národ “za nič nemajú” – a dokážu ich obetovať bezpráviu, utrpeniu a ak sa bránia, aj smrti.

    Pán Ježiš aj učeníkovi Petrovi, áno,  tomu istému Petrovi, ktorý správne vyznal z vnuknutia Božieho o Ježišovi: “Ty si Kristus, Syn Boha živého” – hovorí jasne a otvorene : “Choď za mňa satan, na pohoršenie si mi…” Srdce človeka a jeho stav je rozhodujúci – nie naše vonkajšie telesné prejavy a konanie (postenie sa). Buď patrí naše vnútro, naše srdce, – naše myslenie, voľa a naša láska Bohu a Božím cestám, alebo – patrí satanovi. Naše vnútro, náš duch a duša nie je nejaká autonómna, nezávislá oblasť. Buď patrí Pánu Bohu – alebo patrí tomu zlému! Lebo: “ Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buďto bude jedného milovať a druhého nenávidieť”, alebo naopak.

    Pokánie preto znamená nie telesnú hygienu (telesné umývanie), ani obmedzenie prísunu kalóríí telu, akokoľvek je to prospešné –  ale obmedzenie takej duchovnej potravy, ktorá ničí a kazí nielen postavu, ale aj samotný život. Náš vlastný – i život našich blížnych. 

     Ak Peter myslel len na to, ako sa vynúť utrpeniu, krížu a vernému a pokornému nasledovaniu Božieho Baránka a snažil sa to ospravedlniť ochranou samého Krista Pána hovoriac: “Bože chráň, Pane, to sa ti nesmie stať” – nemyslel na Božie veci. Nemyslel na cestu vykúpenia skrze lásku a obeť Kristovu – ale len na seba a svoje postavenie. Tak, ako to vyjadrili aj ostatní učeníci v hádke: Kto z nich ozaj ten prvý a najväčší medzi nimi!? 

   Bratia a sestry!

   Nedivme sa, že deti tohoto sveta sú nepoučiteľní, že túžia len po vojne, koristi a ponížení iných. Aj súčasná vojna, ako všetky predchádzajúce je a zostáva iba masívnym prestupovaním Božieho prikázania a Božej vôle: Nezabiješ! – Vieme a cítime to všetci. Vedel a cítil to náš evanjelický básnik P.O.Hviezdoslav, keď písal svoje Krvavé sonety.

      My si musíme položiť otázku: Čo by povedal Pán Ježiš nám – osobne. Ako by videl a hodnotil naše myslenie a naše konanie?! 

Malo by nás osloviť a zatriasť naším svedomím slovo povedané učeníkovi Petrovi: ” Choď za mňa satan – choď mi z očí satan, na pohoršenie si mi….

    Pôstny čas je príhodným časom myslieť viac na Božie veci. Zdržiavať sa máme nie pokrmov –  a ak, tak len preto, aby sme nimi poslúžili tým, čo sú súčasnou vojnou vyhnaní zo svojej úrodnej, bohatej černozeme na Ukrajine a sú len obetovanými exulantami, bez ohľaduna to, že sú nimi ženy a deti…

     Ak sa chceme potešiť nádejou na víťaztvo dobra nad zlom, svetla nad tmou – utiekajme sa k Víťazovi, ktorý “pohrdol potupou”, vzal na seba pokorne kríž a vyniesol naň hriechy sveta – i naše hriechy, aby nám získal záchranu a večnú spásu. 

   Božou vecou je skutočné vťazstvo nad každou zlou mocou, nad mocnými a namyslenými, ktorých On svojím mocným ramenom 

“ rozpráši “ a “zhadzuje z trónov” do prachu. (L 1,50- 53) On nedovolí, aby ktorýkoľvek strom rástol do neba…Nebukadnecar zošalel a pásol sa ako zviera – mocnárov otrávili ich najblišží, Musoliniho a Tisu obesil vlasný národ, Hitler sa zabil sám, Stalina pre gulagy vyhodili z kremeľského múru a odhalili jeho pravú tvár tiež jeho vlastní …Boh má cesty nad všetky cesty a prostriedkov ticíc….

     Nech je a zostáva našou nádejou a istotou Ten, ktorý nielen trpel a zomrel na kríži, ale aj vstal z mŕtvych. Ten, ktorý nám dáva jesť pravý chlieb z neba – chlieb života. A s ním aj odpustenie našich vín a hriechov, radosť a pokoj v Duchu Svätom a sľub života večného v Jeho kráľovstve.  Amen

                      1. pôstna nedeľa   – CZ Myjava 2022  – Ľubomír Batka st.

Komentovať