Len zriedka siaham v struny vaše ladné,
len zriedka vylúdim z nich tiahly tón,
chtiac pohnúť k plaču štyri steny chladné
bo samote hrám rád, keď stíchnul v šere zvon.
A v týchto chvíľach celým mojim bytím
sa strácam v hĺbkach rodných piesní rád,
sťa potápač sa v tajoch mora cítim,
čo našiel s plesom korálový hrad,
kde sprava, ľava perly svietia v skryte,
pestené láskou dlhých storočí,
a bázeň moja mizne okamžite,
pred smrťou, ktorá na hruď útočí . . .
A duch môj tôňou v priehlbisku,
sa mrakom stráca v oceáne krás,
i zapadá, sťa kolo žitia disku,
čo mrštil Vesmír v prostoru a čas . . .
Slovak