Spievajme a ďakujme Hospodinu

        Spievajme a ďakujme Hospodinu

Žehnaj, Kriste, svojmu slovu,

Zapáľ v srdciach vieru znovu,

Zasej v myseľ pravdy semä,

Čo si domov odnesieme.

By sme žili jak sa sluší,

Ku spaseniu našich duší –

A raz tam v tej veľkej chvíli

U Teba sa veselili. Amen

1 J 3, 18 – 24:

   “ Dietky, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdove. (19) Podľa toho poznáme, že sme z pravdy a tým si uspokojíme srdce pred Ním, (20) že keď nás odsudzuje srdce, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. (21) Milovaní, ak nás srdce neodsudzuje, máme dúfanlivosť v Bohu (22) a o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pretože zachovávame Jeho prikázania a činíme, čo mu je milé. (23) A toto je Jeho prikázanie, aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. (24) Kto zachováva Jeho prikázania, zostáva v Bohu a Boh zostáv v ňom. A podľa toho poznávame, že zostáva v nás, to jest podľa Ducha, ktorého nám dal”. Amen

   Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

    Minulá poveľkonočná nedeľa nás oslovila pekným názvom: Jubilate -Plesajte a dnešná nedeľa nás oslovuje opäť príjemným názvom: Cantate – Spievajte! Názov je vzatý zo Žalmu 98, 1 -2 , ktorý bol predspevom v starej kresťanskej cirkvi:“ Spievajte Hospodinu novú pieseň, lebo vykonal divné veci“. Oslava daru milosti vo vzkriesenom Pánovi Ježišovi nemôže zostať v srdciach veriacich zabudnutá. Vždy nanovo nás naplňa dobrorečením a chválospev voči Pánu Bohu. Preto je výzva dnešnej nedele celkom prirodzená: „Spievajte Hospodinu! – Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi.” (Iz 12,5)

      Samozrejme, že tí, ktorí radi spievajú a majú radi hudbu, môžu sa cítiť touto výzvou osobne potešení a naplnení radosťou. Nie je to ťažká a náročná úloha, ktorú Hospodin od nás očakáva.    

   M. Luther mal rád hudbu a spev, preto mal obzvlášť rád Božie slovo obsiahnuté v knihe Žalmov. O hudbe povedal, že „je to krásny a vznešený dar Boží, blízky teológii“. Arcibiskup švédskej cirkvi Nathan Söderblom dokonca pokladal Pašie J.S.Bacha za „piate evanjelium“.

   O speve a hudbe a o láske k týmto pôsobivým prejavom človeka, by sme iste vedeli povedať veľa pekného aj my, členovia našej evanjelickej cirkvi. Staršie generácie odchované Kancionálom Juraja Tranovského ho považovali za skutočný poklad našej cirkvi. Lásku k spevu a nábožnej piesni prinášal z generácie na generáciu aj Zpěvník Karola Kuzmányho. Obe tieto zbierky boli neskôr obohatené Prídavkom novších piesní a mnohé sa stali obľúbené. Ľudia ich radi spievali nielen v chráme, ale aj v domácnostiach.

Všeobecne možno povedať, že sme ako evanjelici spevavou cirkvou a nábožný spev patril a verím, že aj stále patrí k úprimným prejavom nábožnosti a duchovnosti v našich rodinách.

    Pri Krmanových slávnostiach v tomto chráme bol bol prítomný aj vtedajší predseda parlamentu F.Mikloško, ktorý vo svojom príhovore o.i.povedal: „Moja mama mi ešte v detstve spomínala, že evanjelici radi a mocne spievajú, až človeku naskakuje husia koža! A teraz som sa sám o tom mohol presvedčiť“. Kňaz, historik a autor monografie: Myjava, Július Bodnár spomína, ako sa v minulosti nábožný spev ozýval z domov a domácností už v sobotu pred nedeľou a sviatkom a potom aj v chráme Božom.

      Na druhej strane, dnes náš nový Evanjelický spevník, ktorý nahradil dva predchádzajúce, je aj po rokoch stále terčom kritiky niektorých cirkevníkov. Jedni ho kritizujú pre zmeny v nápevoch, iní za výber piesní a ešte iní za zmeny, ktoré priniesol v liturgii, ktorá je v našej cirkvi z väčšej čiastky spievaná. Niektorým vadia nové  rytmickejšie piesne, mladší hovoria, že práve ich je tam málo. Dnes som zámerne vybral ku dvom starým a vzácnym nápevom v Kyrie a Kréde aj dve rytmickejšie piesne z iných cirkví: jedna je z Tanzánie, druhá z Moravy. Myslím, že sú už dobre známe všade.

      Som presvedčený, že ak by bola výzva: “Spievajte Hospodinu”, prijatá v našich evanjelických rodinách s celou vážnosťou, môže byť jednou z dobrých a rýchlych ciest, ako prekonať a obnoviť náboženský chlad, neraz až ľahostajnosť v našom zbore i celej cirkvi. Cez krásne melódie môžeme totiž prijímať aj ich vzácny obsah. Texty piesní sa tak stanú naším katechizmom, vyučovaním a cestou duchovno-náboženskej obnovy.

   Bohumilí kresťania!

   Možno si niekto v duchu povie: Ale ja spievať neviem. Nemám hudobný sluch a preto spievam nerád. Ani hudba, organová, alebo moderná ma príliš neoslovuje. Ako môže ďakovať a oslavovať Hospodina za Jeho dielo vykúpenia človek, ktorí spievať nevie a nedokáže?

Nikto z nás, nech už je jeho vzťah k spevu a hudbe akýkoľvek sa nemusí cítiť ako kresťan „mimo hru“, alebo „na druhej koľaji“.  

Ďakovať a dobrorečiť Hospodinu, oslavovať Jeho spásonosné skutky pre nás, včítane toho najväčšieho, možno iste aj iným spôsobom. Iste platí, že nie každý človek je hudobne nadaný .

   Dnešné slovo Božie tlmočené apoštolom Jánom nám pripomína, že Pán oceňuje ako najkrajšiu pieseň, kantátu a oslavu svojho diela najmä činorodý spôsob života veriacich. „Dietky, nemilujte slovom, ani jazykom, ale skutkom a opravdove“. Pán Ježiš ako odpoveď na svoju lásku, na dar spásy, očakáva i v novote kresťansého života. V živote, ktorý nesie znaky bratskej lásky. Ak niekto nie je nadšenec spevu a hudby, ak jej možno nerozumie a nedokáže ju ohodnotiť ako náš reformátor M.Luther, predsa každý človek môže prejavmi lásky, ktorá je Božím darom, oslavovať a dobroročiť Pánu Bohu.

     Všimnime si, ako je to s nami, keď niekto voči nám samotným je láskavý, pravdivý, obetavý, milý a ak koná podľa Božej vôle a Božích prikázaní. Taký postoj vie oceniť každý človek, pretože 

“ láska blížnemu zle nečiní“ – ako na inom mieste hovorí apoštol. 

Ak sú deti v rodine zahrnuté láskou a pozornosťou, je im to „ako rajská hudba“. Rovnako je láskavé slovo a čin milé každému človeku a je to milé aj Pánu Bohu. Preto Pán Boh sejbu lásku od každého z nás skutočne očakáva.

    Aj rodičia sú dobre naladení a spokojní, ak ich deti plnia ochotne a bez odvrávania ich prikázania a vôľu. Medziľudské vzťahy sú často pomerne narušené, ale vieme, že pozdrav a prívetivé slovo dokážu ľuďom pričarovať úsmev a dobrú náladu. Ak sú ľudia znechutení ľahostajnosťou, nevšímavosťou alebo aroganciou, na otázku: ako sa máš, ako sa máte ? – odpovedia: Nie je mi do spevu!

    Bratia a sestry v Pánu!

   Ak hovoríme o našej odpovedi na Božie konanie a Božie predivné skutky, ktoré nie sú proti nikomu, ale pre všetkých, nemôžeme si myslieť, že sú to naše skutky, ktoré nám získajú Božiu milosť. Oni sú len odpoveďou a spôsobom poďakovania za to, čo už vopred pre nás Pán Boh v Synovi vykonal. 

  Žiaľ, mnohí sa cítia sa pred Pánom Bohom bezúhonne, sebaisto a spokojne. Sú spokojní sami so sebou a so svojím konaním a  myslia si, že s nimi musí byť spokojný aj Hospodin. Preto pohŕdajú Božou milosťou. 

    Príklad: Pripomína mi to situáciu, ktorú som kedysi zažil v jednom tunajšom autoservise. Dal som si v ňom nastriekať staršie auto. Keď som po pár dňoch prišiel pre auto, pracovník servisu auto vytiahol z garáže a opýtal sa ma: “No, ako ste spokojný? – Ja som spokojný!” Keď som videl postekanú farbu na karosérii a lajdácky prevedenú robotu, nepovedal som radšej nič. Mne však nebolo do spevu…

    Ak sa pýtame, čo je tým hlavným prikázaním Božím pre nás, apoštol Ján hovorí: „A toto je Jeho prikázanie, aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. Kto zachováva Jeho prikázania, zostáva v Bohu a Boh v ňom“.

    To, čo naozaj Pán Boh od nás očakáva je viera v Jeho Syna, ktorého obetoval za nás, ktorý vykonal dielo zmierenia a v ktorom nám dáva prísľub spasenia. Náš spev, ale aj spôsob života v láske je vždy iba poďakovaním a doborečením. K takémuto životu nás chce viesť aj dnes Pán Boh skrze Ducha Svätého, ktorý pôsobí v Jeho slove a vo sviatostiach. V dokazovaní lásky nejde iba o slová, o jej vyhlasovanie, či deklarovanie, ale platí slovo apoštola Jána: “Nemilujte slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdove”. 

     Bratia a sestry! 

   Jedno i druhé prijíma náš Otec ako odpoveď našich vďačných sŕdc. Novú pieseň, ale aj úprimný kresťanský život. Nie všetky tóny piesní a chorálov dokážeme zaspievať čisto a bez chyby a nie všetky naše slová a skutky sú skutočne úprimné, čisté a milé Pánu Bohu. Preto nám denne veľa nedokonalostí odpúšťa a svojím Duchom nás vedie tam, kde náš spev i láska budú dokonalé, bez akejkoľvek chyby, poškvrny a vrásky. Amen

             4. nedeľa po Veľkej noci  – CZ Myjava – Mrg.Ľubomír Batka st.

Komentáre k “Spievajme a ďakujme Hospodinu

  1. Amen.
    Nemecký lekár a prírodovedec Lorenz Oken (1779–1851) vo svojom diele hovorí toto: „Hudba je výraz túžby sa navrátiť k Bohu. Bez vedomia človeka ona ho robí dychtivým za nejakým stavom a položením, ktoré on ešte nepozná a bez vedomia ho stavia do tohoto neznámeho stavu — božského pokoja a pôžitku.“ Tak so zápalom pobožnosti a túžby k Bohu oslavuje spev vyššie menovaný mudrc. Kdesi sa píše v spisoch Luthera, že reformácia sa viac vykonala spevom než kázaním. A kto má ucho a cit pre spev — isto uzná aj toto; mocné je pravoverné a horlivé kázanie slova Božieho, ale krásny a nábožný spev veľmi preniká do srdca človeka. V slove Božom sám Boh hovorí k nám ľuďom; v duchovných pesničkách a modlitbách potom my hovoríme k Bohu. Skrze slovo Božie nám dáva Ježiš Kristus svoje dobrodenie; skrze veriace a nábožné piesne my Ho prijímame, Jemu ďakujeme a Jeho oslavujeme. Nábožná pieseň je kvetinka zo záhradky slova Božieho — Biblie; piesne sú kvetinky z Biblie uvité Pánovi. (viď Kolos. 3, 16)

    Pokoj Vám!!

Komentovať