Mt 27, 15—26
Tak Barabáša si si vyvolila,
ty luza biedna, zaslepená;
a palicu si nad Kristom zlomila,
od vodcov svojich zavedená!
Už teraz lotra hlučne oslavuješ
a tým sa Božej milosti zbavuješ.
Ó, srdce ľudské zlé je od mladosti,
nehodné lásky Stvoriteľa.
Hľa! Syna dal mu zo svojej milosti
za Vodcu, Radcu, Spasiteľa.
A ono prednosť buričovi dáva; —
„buď ukrižovan’!” Kristu privoláva.
Lež tak sa stalo podľa Božej rady.
Sám Otec určil v svojom súde:
Syn Jeho, — v Ňom mám všetky poklady —
že medzi „zločincov počítaný bude”.
No voľba ľudu jeruzalemského
vypadla preds’ len k zatrateniu jeho.
Veď Pilátovi sami riekli hnedky,
keď spýtal sa, čo s Kristom činiť?
„Krv jeho na nás, i na naše dietky!”
A iste ťažšie nemohli už zviniť.
Krv svätá tryskla na to hriešno plemä:
na veky je už k smrti odsúdené!
Ty, ľud môj drahý, v tomto pôstnom čase
tiež tak pred vážnou voľbou stojíš.
Ak Krista volíš, to je voľba k spáse;
ak Barabáša, zle obstojíš,
to voľba k smrti. — Ó, voľže si Krista,
v Ňom sám Boh večne spasenie ti chystá!
Slovak