Nie sme na kolotoči

                           Nie sme na kolotoči                        

Noc pominula, deň je tu

tichunké ráno adventu.

Ó, Pane,ráč nás slovom vodiť

a uč, jak patrí, za dňa chodiť –

nie v staraní sa o telo 

– dosť ono v hriechu hovelo-

lež v rúchu novom, strojnom, čiste

v tom Tvojom rúchu, Pane Kriste! Amen. (M.R.)

Žd 10, 23 – 25:

“ Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. (24) A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. (25) Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíte, žesa približuje ten deň”. Amen

    Bohumilí kresťania, bratia  a sestry v Pánu!

     Advent je pre nás výzvou k vykročeniu na novú etapu cesty ktorá je pred nami. Je to cesta priblíženia sa k Pánovmu dňu a k plnosti spásy. Tak ako každý nový deň znamená priblíženie sa k večnej láske, večnej radosti a večnému pokoju, tak aj každý nový adventný čas. Je to cesta, na ktorú sme vykročili v Krste svätom a ktorej cieľ je v kráľovstve Božom, vo večnom živote u Pána.

     Nie sme “na kolotoči”, sme na ceste, ktorá smeruje dopredu a hore. Nový adventom sme sa nevrátili tam, kde sme boli vlani, ale sme bližšie k príchodu Pána Ježiša Krista na konci vekov. Preto sa nám “netočí hlava”, ale sme “dobrej mysle”. 

    Pánov deň sa približuje, preto:

    1. Božiu vernosť oslavujeme

    2. na skutky lásky nezabúdajme

    3. svoje zhromaždenia neopúšťajme

   Bratia a sestry v Pánu!

   Život “na kolotoči” nechajme tým, ktorí veria, že nič nové sa pod slnkom nedeje a ani neudeje. Takí nemajú nádej na budúcnosť. Čakajú iba na smrť a nie na život. Klaňajú sa iba “veličenstvu smrti”. My sme prišli aj dnes na služby Božie osláviť Božiu vernosť a moc. S našou duchovnou matkou – evanjelickou cirkvou spievame chválospev:

Chvála Ti Bože verný,

že podľa zasľúbení

Spasiteľa si nám dal,

v ľudskom tele Ho poslal.” (ESP  10, 1)      
   

   Povzbudzujeme sa v nádeji, že Ten, ktorý naplnil a stále plní také množstvo svojich sľubov, splní aj tie najvyššie a najcennejšie.  Predovšetkým myslíme na naplnenie Božieho sľubu z raja, ktorý s Dr.M.Lutherom a cirkevnými otcami môžeme nazvať “prvé evanjelium” (protoevanjelium). Hovorí o tom, že potomok narodený zo ženy, zničí moc pokušiteľa, “starého hada”, ktorý sa stal Božím nepriateľom a ktorý by aj nás chcel zničiť. Spievame o tom v 1.verši našej hymny. 

    Tento Boží sľub a Boží plán záchrany hriešnikov sa začal uskutočňovať vo vtelení večného Božieho Slova, príchodom Ježiša Krista v tele ženy panny Márie, Pánom Bohom vyvolenej. Vtelenie  (inkarnácia) je predohrou ku slávnej “Óde na radosť” ktorá zaznela na prvé Vianoce, keď anjel zvestoval “veľkú radosť všetkému ľudu”, lebo na svet prišiel Spasiteľ. 

    Ježiš prišiel tak, že sa narodil ako pravý Boh a človek. Adventné posolstvo plynule prešlo do vianočného posolstva a spolu sú predohrou k najradostnejšej zpráve od stvorenia sveta, totiž zpráve  o vzkriesení a oslávení Ježiša Krista. Preto platí: ”Aký advent, také Vianoce” a také sú a budú aj ostatné sviatky nového cirkevného roku.

    Mnoho Božích zasľúbení (sľubov) daných skrze prorokov sa naplnilo v Pánovi Ježišovi. Nič neostalo po starom, ale v Ňom prišli nové veci a boli ponúknuté aj nové dary všetkým ľuďom. Prišiel ako Záchranca pre všetkých a neprišiel proti nikomu. Ježiš je iba proti hriechu, diablovi a smrti. Preto sa aj my pridŕžajme neochvejne vyznania nádeje, ktorú máme v Ježišovi a Jeho diele. 

    “Teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili”, privoláva nám aj apoštol Pavel. (R 13, 11) Spasenie v Ježišovi je nám bližie a je isté, lebo je garantované Božím slovom. Zvesťou evanjelia ježišovým vyučovaním i konaním, a tak i v slovách ustanovenia Pánovej večere. V nej je ponuka Božej milosti pre každého z nás, pre každého kajúceho hriešnika, ktorý vyznáva: “Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a ozdravie Tvoj sluha”.

   Preto popri výzve prijať radostnú zvesť o vtelení Pána, je tu aj aktuálny príchod Pánov k nám v daroch Jeho svätej večere. Aj o nej platí svedectvo z dnešného posolstva: “Verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie”. Majme na pamäti sľub Pánov, ktorý povedal: “Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život”. Prijatím Pánovho slova a sviatosti oslávime Božiu vernosť a posilníme sa v nádeji, že On je Bohom s nami.

2.Bratia a sestry!

   Keďže sa Pánov deň približuje, nezabúdajme ani na konanie skutkov lásky. Advent je upozornením aj na druhý príchod Pánov a Jeho súd a na večný život s Ním. Preto naša viera nemôže byť ani mŕtvou, ani vlažnou, ale činnou v láske. Odvaha nádeje a život viery má totiž svoje dobré ovocie v živote každého kresťana. Tým ovocím sú skutky lásky a snaha o konanie dobra. “Čiňte dobre všetkým, ale najmä domácim viery”, vyzýva nás apoštolské slovo aj na inom mieste. Spomienka na Pánovo poníženie, na príchod v tele v ktorom vykonal službu zmierenia je trvalým apelom pre veriacich. Preto: “Pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom”. 

     Adventný čas oddávna motivuje aj svet okolo k nás ku konaniu dobrého, dobročinnosti a pomoci aspoň niektorým ľuďom, aj keď je to často spojené so sebachválou, reklamou pre seba a svoje firmy a spoločenstvá, vzdialené slovám Spasiteľa, aby sme pri prinášaní milodarov “netrúbili” pred sebou ako pokrytci a aby nevedela pravica, čo robí ľavica…Tým viac kresťan nemá byť ako ten neúrodný figovník, na ktorom niet dobrého ovocia a preto iba kazí zem vo vinici. Príkladom nám je iste aj adventná spomienka na biskupa Mikuláša z Miry, ktorý konal dobro neokázalo a v skrytosti.

    Advent bol a zostáva pre nás ako kresťanov časom, keď môžme konať to, čo je Pánu Bohu milé a ľuďom príjemné.Venujme viac času naším deťom a vnúčatám, pestovaniu rodinnej spolupatričnosti a oživeniu vzťahov lásky.

   3. Bratia a sestry v Pánu!

    Advent nie je a nemá byť akousi “kampaňou” na vykúpenie obchodov a snahou minúť čo najviac našetrených príjmov. Aby sme žili nielen počas adventu a cez Viance v láske, je dôležité posilňovať sa vo viere a nádeji. Pretože láska je ovocím viery. Preto je apoštolské slovo a napomenutie trvalo aktuálnym slovom aj pre nás. “Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo vyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíte, že sa približuje ten deň”. Volanie k zintenzívneniu duchovnej prípravy na Vianoce a premýšľanie nad tajomstvami viery vo verného Boha Otca a nad blahoslavenou nádejou v Ježišovi je v advente opodstatnené. Aj v tomto ohľade platí: aký advent, také Vianoce. Vtelenie Pánovo, je Jeho veľkým ponížením, aby nás všektých nesmierne povýšil. Ak tento dar nespoznáme v advente, nebudeme mať vlastne na Vianoce čo oslavovať. Preto prijímajme ponuku našej duchovnej matky cirkvi, ktorá smeruje k posilnejiu nielen rodinného, ale aj cirkevno-zborového spoločenstva. 

  Viera je z počúvania a počúvanie slova Kristovho, a prijímanie radostnej zvesti evanjelia je liekom na naše neduchy a chroby srdca, najmä jeho “sklerózu”, totiž tvrdosť a neschopnosť konať dobro. Svet sa nemení,  a nezmení, pokým skutočne nepríjme ježiša ako Pána a Spasitľa. My sa však vo viere povzbudzujme, aj keď sme aj dnes ako kresťania terčom kritiky, výhrad, špekulácií a ohovárania.

   Tam, kde sa zhromažďujeme obolo Božieh slova, tam sa rodí viera a svet to nemá rád, ale Pán sa bude pýtať práve na našu vieru. Jeho sľub je verný a pravdivý: “Kde sa dvaja, alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam sa ja uprostred nich”. Adventné pobožnosti prinášali a môžu priniesť aj dnes mnoho požehnania a  potešenia skrze Ducha Svätého. On jediný nás napokon môže uchrániť pred zlými “duchmi” tohoto sveta, akokoľvek sa dnes menujú.

    Oslava príchodu Pánovho len na Štedrý večer, ako sa to stalo pre mnohých zvykom, iste nemôže dostatočne vystihnúť plnosť darov, ktorá Boh Otec v Ježišovi ponúka tomuto svetu a všetkým ľuďom. Preto navštevujme viac aj iné naše zhromaždenia húfnejšie  a ochotnejšie. Pandémia nám v minulých rokoch zobrala všeličo a žiaľ, oslabila najmä puto duchovnej spolupatričnosti. Preto vážne prijímajme apoštolské oslovenie už na začiatku tohoto nového cirkevného roku. Lebo platí: Pánov deň sa približuje! Preto Božiu vernosť vrúcne oslavujme, na konanie skutkov lásky nezabúdajme a naše zhromaždenia a spoločenstvo cirkvi neopúšťajme. Amen

                       1.adventná  nedeľa  (prípadne s VP /S81) – Ľubomír Batka st.

Komentovať