Martin Rázus: Adventné modlitby

I.
Pane, Kriste, Spasiteľu,
dobrých vecí učiteľu, –
vzhliadni na nas v zhromaždení,
keď sme k Tebe obrátení, –
príď náš Hosti a z milosti –
ducha nášho rozradosti!
Nenechaj nas opustených,
usúžených – ubolených, –
žehnaj z lásky práci našej,
lásky pravej v srdcia nasej!
Kde bôľ a žiaľ, Ty buď zdarom,
tešiteľom aj lekárom! –
Popraj svetla naším očiam, –
už sa chystať ku Vianociam,
i k tým časným, drahý Hosti –
i k tým slávnym na večnosti! Amen

II.
Kade Ty ideš, Pane, kvitne kvieťa,
to kvieťa lásky pravej — života…
Ó, príď i k nám, my vrúcne prosíme Ťa,
nech v nás sa zjaví Tvoja dobrota!
Nie zvukom víchra — ale v tichom slove,
čo hojí rany, slzy utiera,
k radostnej práci všetkých — i nás zovie,
v záhrady mení trúchlosť cintera!
Príď, Pane, príď — veď túžby mocne horia,
objať Ti nohy, česť a chválu vzdať,
lekárstvom bude Tvoja pomoc skorá,
Tyś vedel a vieš i dnes pomáhať!
Skloň sa k nám biednym, chorým, osiralým,
obohať v núdzi, poteš v trápení —
praj sluchu, Pane, prosbám neustálym,
keď volá ľud Tvoj, biedou ranený…
Príď zachrániť svet, čo sa v zlobách kruší,
predíď sám pádu, však Ty spôsob znáš,
buď Mesiášom rozblúdených duší,
ochráň nám cirkev, prichýľ národ náš!
Nech vidieť, že Ty chodíš medzi nami,
a v stopách Tvojich kvitne láska, cnoť…
Ó, príď a zvládz svet, ktorý hriechom mámi —
vyveď nas z neho a príjm na večnosť. Amen.

III.
Jak Ján zo žalára — k Tebe, Kriste, zrieme,
Teba vyčkávame, k Tebe putujeme…
Tyś ten, tyś ten iste, koho ľud Tvoj čaká,
keď ho morí bieda, trápi bolesť všaká!
Pohľad tvoj je liekom chorému, čo klesá,
radostná zvesť Tvoja biednym zvestuje sa:
Tyś ten, ktorý kráča ticho v ťažké boje
za svet Tvojho ducha – za kráľovstvo svoje!
Nechže Tvoja pravda nájde u nás sluchu,
na mysli nás zmocní — zmocní i na duchu,
a nech slovo Tvoje v žitia nebezpečí
našich smutných teší, našich chorých lieči!
Radostná zvesť nech nás všetkých pevne spája
doma, jak i s tými, čo šli vo svet z kraja!
Daj im srdce čisté, myseľ sviežu, jarú,
chráň ich od nešťastia — z práce popraj zdaru!
Tvoj duch nech nám svetlom, čo tma neuháša,
by nám bola mlšia chalupôčka naša,
v nej pri zdraví, sile na duši i tele
našli by some chleba — rustle by some v dial.
Potechy praj z dietok, udrž mládež v cnosti,
tak nas všetkých z lásky svojej rozradosti:
nechže časy tieto k osohu nám slúžia,
srdcia naše mäkčia — vôľu našu tužia —
a my hľadíme ta, skade zrak Tvoj svieti.
Tyś Ten… príjm nás, Pane, ako svoje deti! Amen.

Leave a Reply