Heslo na rok Pánov 2024

Heslo na rok Pánov 2024

„Všetko nech sa deje medzi vami v láske!“ 1K 16, 14

Medzi dvomi farmármi v Amerike dochádzalo k nepríjemnostiam. Jeden z nich, úbohá duša, robil zle tým, že púšťal svoje stádo na pastviny svojho suseda. Tento muž bol úprimný Kristov nasledovník. Dlho znášal zlobu suseda, ale jedného dňa mu došla trpezlivosť i vyjadril sa: „Ak tu uvidím ešte nejaké dobytča, zdravé neodíde, zastrelím ho.“ Ihneď sa však spamätal a koril sa pre to pred Bohom, spomenul si na slová Pána Ježiša „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba.“ (Mt 5, 38—42) a umienil si, že s Jeho pomocou bude konať podľa slov Pána Ježiša: „daj mu aj plášť“. Prišiel teda k susedovi a povedal: „Pozorujem, že nemáte dosť krmoviny pre svoj dobytok a tak vám oznamujem, že kedykoľvek budete potrebovať, použite moje pastviny.“ Toto samozrejme ten druhý nečakal. V udivení zvolal: „A to myslíte vážne?“ „Áno.“ „Veď ste sa vraj vyjadrili, že použijete zbrane!?“ „Ľutujem tie slová, prosil som za odpustenie môjho Pána a On mi dáva silu konať podľa zákona Jeho lásky.“ „Viete, čo som chcel?“ priznávala tá úbohá duša, „chcel som vám po tej rane zapáliť strechu nad hlavou.“ Nuž, prijal plášť? V žiadnom prípade, aj košeľu vrátil. Od tej chvíle ani jeden jeho dobytok na pastviny susedovu nevkročilo. — Zlo bolo premožené dobrom, láskou.

Ale tieto slová Pána Ježiša nenachádzajú skutočné porozumenie. Obyčajne počujeme takéto argumenty: „Ale kam by človek prišiel, keby si nechal všetko ľúbiť. Hlúpy ten, kto na sebe nechá drevo štiepať. Nech sa stane podľa zákona, práva, ako ty mne, tak ja tebe, oko za oko, zub za zub.“ „Ale ja vám hovorím“, počujeme z úst Pána Ježiša, „neprotivte sa zlému!“ To, čo v tých veršoch učeníkom k nasledovaniu predkladá, je konanie podľa zákona lásky. Ešte nikdy nerozkazoval Boh, aby sám človek prešľapával nejakú cestu, pretože v Písme znie: „Poďte za mnou.“ Aj táto cesta: „neprotivte sa zlému!“ je prešliapaná. Sám Boh ide predom, koná s hriešnikom podľa zákona lásky. Skutočnému významu tejto reči Pána Ježiša porozumieme, keď nezostaneme pri litere, ale vnikneme do ducha tých slov. A kľúč k otvoreniu tohto slova, svetu nepochopiteľného, uzavretého, nájdeme v tom známom príbehu, ktorý sa nachádza v ev. L 9, 51—56. Pán Ježiš išiel vtedy do Jeruzalema. Chcel si odpočinúť v jednom samaritánskom mestečku. Avšak obyvatelia sa postavili proti a neprijali Ho. Tu učeníci v rozhorčenosti povedali; „Pane, chceš aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich?“ Ale Pán Ježiš ich pokarhal povediac: „Neviete, čieho ste ducha; lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.“ Vidíte tú stopu Božiu? — Neprišiel zatracovať, zle činiť, ale spasiť! —

Hovorí; „neprotivte sa zlému!“ Viete, kto činí zle? Ten, komu je zle. A zle je tomu, komu v srdci chýba Božia láska, o ktorej čítame, že „láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska“. Ktosi označil človeka zle činiaceho takto: „Je to úbohá, opuchnutá duša.“ Ako s ňou jednať? Čo s ňou robiť? Nuž, ako to robíš s opuchnutou nohou alebo rukou? To je starostlivosť o každú opuchlinu, hoci by bol iba jeden prst. To je mastičiek, obkladov, opatrovania, výstrah a varovaní, len sa do tej opuchliny neudrieť. A prečo? Pretože to veľmi bolí a tiež preto, že úderom vzniká nebezpečenstvo, že tá otrava sa dostane ďalej, čo by neskôr mohlo priviesť aj k smrti. Hľa, takto rozumne, so súcitom a najväčšou starostlivosťou zachádzame s opuchlinami tela, a ako zachádzame s opuchlinami duše? Je možné, aby sme tú chorobu napravili ranou, úderom?

Pozrime na Boha, na tú Jeho stopu. Čítame v Biblii a v živote to vidíme, že On velí svojmu slnku vychádzať na dobrých aj na zlých a dážď dáva na spravodlivých aj na nespravodlivých. A prečo takto dobrotivo koná? Aby priviedol človeka k pokániu. (R 2, 4) Akoby sme z tých slnečných lúčov a z tej zúrodňujúcej vlahy počuli zaznievať milostivý hlas Božej lásky; „Či by si ty úbohá, opuchnutá duša, predsa len z toho zlého vyšla — viď tie nitky môjho milovania“. Teda Pán liekom svojej lásky skúša to zlé vyliečiť.

A teraz ty, učeník, máš vstúpiť do tejto stopy. To zlé sa dotýka teba v každom smere. Udretie po líci pôsobí bolesť aj potupu, siaha na tvoj majetok, hoci ťažko získaný, na tvoj čas, na tvoje úspory. A ty? Si pripravený všetko vynaložiť na to istému cieľu, na prospech duše, pre jej spásu, aby z tej opuchliny vyšli skôr, než sa ten jed tak ďaleko rozleje, že už nebude pomoci?

K jednému milionárovi pristúpil istý, zvedavý človek, a pýtal sa v domnienke, že si za peniaze môže všetko kúpiť, v ktorú chvíľu vo svojom živote sa cítil najšťastnejší? Na jeho veľké prekvapenie milionár odpovedal: „Ležal som v Mníchove v nemocnici šesť týždňov chorý na týfus, a to bola najkrásnejšia doba v mojom živote.“ „Ako to?“ udivene sa pýtal zvedavec. A milionár vysvetľoval: „Bolo nás tam niekoľko ťažkých pacientov. Vyžadovali sme mnoho trpezlivosti, ale obsluhovala nás jedna sestra- ošetrovateľka s takou sebezapierajúcou láskou, že som sa pri tom cítil ako v nebi. Áno, to bola najkrajšia doba môjho života.“ Zaiste, že tí pacienti v chorobe, kde človek netrpezlivosťou, mrzutou náladou sebe i druhým býva bremenom, zaiste že svojim stavom nútili tú sestru, aby išla tou bolestnou cestou s nimi jednu míľu. Reč toho milionára nasvedčovala, že šla s nimi dve míle.

Ale povedzte: „Kto takto môže konať? Veď to vyžaduje najväčšiu dávku sebeobetovania a lásky.“ Pochopiteľne. Preto kto v takej miere môže lásku vydávať, ten musí mať poklad tej lásky. Pán Ježiš toto slovo hovoril k svojim učeníkom, lebo takto konať môže len človek Boží, ktorý samého Pána Ježiša, ten poklad lásky, má v srdci.

A ty, ktorý dosiaľ konáš zle, pretože je ti zle, zver si svoju opuchnutú duša tým mäkkým i pre teba prebodnutým rukám Pána Ježiša. V Ňom je zdravie, On je náš život! Neotvárajme srdcia zlobe, neláske, hrubosti, lakomosti, neochoty, neúcty… ale „všetko nech sa deje medzi vami v láske!“

„Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska.“  R 13, 10.

Pokoj Vám!!

Komentovať