Končí sa rok

„Prešla žatva, pominulo leto, no nie sme zachránení.“ Jer 8, 20

Príliš tvrdé slová? V proroctve Jeremiáša nenájdeme žiadne hladkanie. Jeremiáš nehovoril jemne, Jeremiáš hovoril tvrdo. A takto narieka prorok nad svojim národom, ktorý sa nechcel dať žiadnymi prosbami ani hrozbami odviesť od hriechu. Rok za rokom plynul, a jeho národ sa stále nachádzal len v otroctve hriechu. Jeremiáš vedel: ak sa Izraelský národ neobráti späť k Hospodinovi, od ktorého sa ďaleko vzdialil, isto zahynie; a on už videl úplnú blízkosť skazy, ktorá na nich čakala. Hospodin čakal rok za rokom na obrátenie národa; no nedočkal sa ho, a trest musel prísť; Jeruzalem bol zničený a národ odvedený do Babylona.
Či aj my nemáme príčinu takto nariekať? Pozrime sa okolo seba, a dáte nám za pravdu. Je to sloboda, v ktorej sa náš ľud nachádza? Pozrime na tie „podarené“, bezbožné a divé deti, na tú mládež nakvasenú pijanstvom, skazenú sebaprznením a smilstvom, na tých chlapcov a dievčatá, hoc ešte mladých, ale už vráskami pokrytými tvárami s tupým výrazom, — ktoré pochádzajú z prílišnej starostlivosti o tento život, — na tie zvady a bitky v domoch, na ten manželský život, ktorý si nezasluhuje sa tak nazývať, na tie stovky rozvedených a divokých manželstiev, na krivdy a nepriateľstvo, ktoré rozdvojilo aj tých najbližších v rodine! Pozrite sa na otupený ľud, na ľahkomyseľnú inteligenciu, ktorá ho predchádza zlým príkladom, na nízkych i vysokých, na zvodcov i zvedených, — a povedzte, či nemáme príčinu nariekať? Zase jeden rok končí — a my nie sme zachránení. Nie, nie sme! A možno, že vy, ktorí toto čítate, ste práve jedným z tých, o ktorých platí, že nie sú zachránení. Zodpovedzte si to úprimne pred vašim Bohom: Ste vy zachránení z hriechu? — Veď na to sa zjavil Syn Boží, aby zmaril diablove skutky, aby zmaril ich i pri vás, — aby i vás z hriechu vymanil! Alebo už panuje medzi nami mienka, že človek je na zemi odsúdený na to, aby hrešil: „My hrešíme a hrešiť budeme!“ je pevným presvedčením (a či i predsavzatím?) mnohých, ktorým sa z hriechu nechce. Možno, že i vy patríte k tým, ktorí si chcú týmto zdanlivo pokorným vyznaním pred ľuďmi i pred Bohom svoj nekresťanský život zakryť. Ale porovnajte túto svoju mienku so Slovom Božím, a uvidíte, ako veľmi blúdite! Apoštol Pavel bol iste pokorným, lebo hovorí: „Milosťou Božou som tým, čo som.“ Ale dodáva, že tá milosť pri ňom nebola daromná. On povedal: „S Kristom som ukrižovaný, a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ A Kristus, ktorý v ňom bol živý, nebol otrokom hriechu. Nie, práve On je dostatočný k vyslobodeniu z neho, a chce a môže vyslobodiť i vás, a to dokonale.
Ach, keby ste poznali, že nie ste vyslobodení, a začali volať o vyslobodenie: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Ježiši, Syn Dávidov, zmiluj sa nad mnou!“ A On by vás rozviazal a pustil na slobodu.

Ale možno, že to už spoznávate, alebo ste o tom už dávno presvedčení, že nie ste slobodní, a túžite po dokonalej slobode dietok Božích a plačete i nariekate, a bojujete a — podliehate. Alebo ste boli už slobodnými, a hriechu sa podarilo zase vás zviazať a zotročiť. To je veľmi smutná vec, keď ste sa dali vlastnou vinou pozbaviť tej zlatej slobody! Ale v akomkoľvek stave by ste sa už nachádzali, ešte je pre vás liečba, ešte je tu Lekár;
Najvyšší lekár ide k nám;
Veľkňaz Ježiš.
Úľavu, zdravie nesie nám
ide, ide Ježiš!
Ešte i na konci roku je milosť pre vás, len ju berte. Choďte takí, akí ste, modlitbou k Pánovi Ježišovi, povedzte Mu svoj žiaľ, svoju túžbu; vyznajte Mu svoj hriech a vezmite Ho za slovo, keď On povedal: „Kto prichádza ku mne, nevyvrhnem ho“, keď On zvolal na kríži: „Dokonané!“ a s tým myslel nie na svoj život, ale dielo vášho spasenia; to bolo tam dokonané. Áno, choďte tak k Nemu a uverte, že i za vás dokonal, a zlorečenstvo hriechu musí spadnúť, reťaze hriechu sa musia zlámať, a vy uniknete na slobodu. Koľkokrát ste už zameškali, že ste k Nemu nešli!
Náhli! niet sa čo ostýchať!
Ak chceš milosť, môžeš ju mať,
ak chceš život, tak ho ber.
Chceš dedičstvo? Uzrieš skvelé
splnia sa ti túžby smelé
Ak chceš Krista, tvoj je, ver!

Veľmi túžime po tom, aby zotročený, ubiedený, v hriechoch, v ospalosti ležiaci národ poznal, čo treba k pravému životu, že ho nikto nezachráni z istej záhuby, iba Ježiš, a to tak, že nás vytiahne z hriechu. Túžme po zlatej slobode, ktorá je nad všetky slobody tohto sveta: po slobode z hriechu! Za silnými múrmi, železnými závorami, v najhlbšom žalári, s nohami zovretými kladami vedeli spievať Pavel a Sílas piesne, lebo boli slobodní. Prví kresťania hodení a odsúdení v rímskych divadlách, či k inej bolestnej smrti vedeli chváliť Boha, lebo boli slobodní. Predaní a žalárovaní farári a učitelia na galejách spievali na chválu Bohu – boli slobodnejší ako ich jezuitskí katani. Na bavlníkových plantážach otroci umorení prácou a bití surovými otrokármi sa v noci schádzali k modlitbám a slovu Božiemu – predsa oni boli slobodnejší ako ich lakomí tyrania. I my môžeme byť šťastní v tých najnepriaznivejších okolnostiach, ak sa dáme vyslobodiť z hriechu nášmu mocnému Spasiteľovi. Nech táto sloboda, o ktorej svet (ani nábožný svet) nechce počuť, ani veriť je pre nás podnetom k veľkej radosti, a tí čo ju ešte nedosiahli, nech konajú tak, aby bola ich cieľom, za ktorým teraz bežia, kým ho nedosiahnu – ale nie vlastnými skutkami, ale vierou, ako dar z prebodnutej Kristovej pravice. Ak už máte tento dar nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva, ale pracujte a modlite sa za to, aby aj iní boli vyslobodení. S Božou pomocou končíme starý rok. Ak sa obzrieme späť s akými nedostatkami sme ho začali, musíme vzdať chválu nášmu dobrotivému Otcovi, že nás preniesol cez mnohé ťažkosti a milostivo korunoval našu prácu požehnaním.
Tebe buď česť, Hospodine
a nám tváre zahanbenie!

Pokoj Vám!!