Prežívajme dni a roky s vďačnosťou
Si Otcom naším, Bože,
a Tvoja dobrota
nám svieti svetlom v tmách
a praje života.
I v dedičstvo nás vedie
a dáva posily.
Ach, rozradosť nás i dnes,
Pene náš premilý! Amen (M.R.)
L 2, 20:
“Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Do istej čakárne krátko pred Vianocami vstúpil kňaz. V miestnosti už stál malý stromček. “Príjemný večer vám prajem” – pozdravil. V miestnosti seel jeden starší muž. “Aký príjemný večer?” – odvetil namrzene. – “Čo ste taký smutný, teraz na Vianoce?”– spýtal sa kňaz.- “Práve prežívam svoju nevďačnosť” – odvetil. A rozhovoril sa:
“Spomínam si, koľkokrát som spod stromčeka vyberal všelijaké s takou samozrejmosťou! Otec a mama nám pripravili orechy, harmonik, rukavice, alebo pančuchy. Ale ja som to všetko bral tak samozrejme. Moja samozrejmosť bola až nevďačnosťou!
Neuvedomil som si to. Až teraz to prežívam. Aj ja som otcom. Mám syna a dcéru. Aj oni vyťahujú spod stromčeka darčeky! Už nie pančuchy a harmoniku! Oveľa drahšie veci…pritom neukázali ani trochu tepla a láskavej vďačnosti”.
Takto spomínal a nedal sa potešiť. A aj keď sa sa potom zmenila téma rozhovoru, predsa toto rozprávanie poznačilo celý večer.
Bratia a sestry!
Aj my sme opäť prežili jedny Vianoce. S darmi od našich blízkych – ale aj s Darom od nebeského Otca. Darom, ktorý bol daný svetu, všetkým ľuďom i nám. Ako sme ho prijali? S vďačnosťou? Alebo len tak, ľahostajne, až to hraničí s nevďakom?
Otec nebeský vložil do jasieľ to najcennejšie – svojho Syna a v Ňom nám daroval svoju lásku a milosť. Mnohí prichádzajú, aby si vyočuli túto radostnú správu a po prežití Štedrého večera a sviatkov – odídu. O rok sa predsa zase uvidíme… Odídu s takou samozrejmosťou, akoby dostali nové pančuchy…
A ako je to s nami?
Verím a viem, že sú medzi nami mnohí, čo si ten Dar Božej lásky vážia a neprijímajú evanjelium bez vďaky a pohnutia.
Povzbudením sú pre nás dnes aj betlehemskí pastieri. Poznali a pochopili, že na svet prišiel Mesiáš – Spasite. Ale tým dielo spásy vlastne len začalo. Pozorovaním a poznaním Diaťatka v jasliach ešte nemali plné poznanie o Ňom a o Jeho diele vykúpenia. Pochopili, že ešte sa niečo dôležité musí odohrať a udiať. Boli však rozhodnutí čakať. Boli pripravení očakávať dovŕšenie ich vykúpenia.
To čakanie znamenalo pre nich novú prácu a plnenie každodenných povinností, ako aj predtým. A predsa neodchádzali od betlehemských jaslí, ako tam prišli. Odchádzali obohatení a plní vďačnosti i dôvery v Božie slovo. Tak svedčí evanjelista Lukáš:” Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko čo počuli a videli, ako im bolo povedané”.
Pripomína nám to naše prežívanie sviatkov, keď sa opäť po Vianociach vraciame do všedných dní a ku každodenným povinnostiam a úlohám.
Ale pastier sa vrátili s oslavou Pána Boha na perách a v srdci! Ukazuje sa, že neboli nevďační. Neboli ľahostajní a nemlčali o svojom vzťahu k Pánu Bohu. Ešte nemohli tušiť čo všetko sa bude diať s betlehemským Dieťaťom ďalej, ale oni oslavovali a chválili Boha za všetko, čo videlia počuli, ako im bolo povedané.
My sme sa podobne stretli s Božím posolstvom a slovom evanjelia. Ak nie sme a nechceme byť nevďační, alebo chladní a nezúčastnení poslucháči o Božom dive a Dare pre nás – majme aj my srdcia plné vďaky a oslavy Božej deň po deň, aj v novom roku a vlastne stále. Už aj preto, že my vieme aj ďalšom Božom konaní v Ježišovi a skrze Neho pre nás a pre naše spasenie.
Sú a budú ľudia, ako spomínaný muž v úvode, ktorí sa nedajú nikomu potešiť, ktorí sú voči Božiemu Daru nevšímaví, ľahostajní a nevďační. Alebo Ho prijímajú chladne, akoby to boli rukavice, z ktorých sa možno čoskoro jedna stratí a druhá odhodí.
Lenže vianočný Dar, ktorý má meno: Emanuel = Boh s nami, je obdarovaním, ktoré pôsobí radosť nielen vo chvíľach slávnostných, ale aj v tých obyčajných, alebo dokonca v dňoch tmavých a ťažkých. Je darom, ktorý je našou pomocou aj vo chvíli smrti.
Ak sme na sviatok mučeníka Štefana počuli o ľudoch, ktorí síce hľadali Ježiša, ale nie s dobrým úmyslom, alebo sliedili po Jeho vyznavačoch s nenávisťou, dnes počujeme oslovenie, aby sme nasledovali betlehemských pastierov a neboli voči Daru milosti Božej v Kristu ani ľahostajní, ani vlažní a nevďační.
Ak sa vraciame do dní všedných a pracovných, vstupujme do nich ako Pánovi vyznavači a chváľme neprestajne Pána Boha za všetko, čo pre nás v Ježišovi vykonal a pripravil. To je nielen najsprávnejšie a najpožehnanejšie prežívanie prítomného času a zároveň aj najlepšia príprava k oslave a chvále Božej a Baránkovej vo večnej radosti v nebesiach. Amen
Nedeľa po Vianociach – Ľubomír Batka st.
Slovak