Nezabudnime, že náš Záchranca nespí

             Nezabudnime, že náš Záchranca nespí

Na mori žitia s nami, Kriste, buď

a nedaj loďkám naším utonúť.

Hoci by švihali vetrov nepohody,

hoci by strašili zradné mútne vody,

Ty sám nás zachráň, ustrašené deti,

nech slnko lásky Tvojej zas nám svieti. Amen (M.R.)

Mt 8, 23 – 27:

   “Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. (24) A hľa, veliká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď a On spal. (25) I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme!  (26) Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru, i nastalo veľké utíšenie. (27) A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že ho aj vetry aj more poslúchajú?”. Amen

  Bohumilí kresťania!

   Cesta nasledovania Krista je úzka cesta. Keď sme počas nediel po Zjavení Krista Pána počuli o Ježišových daroch pre náš život, napríklad o premenení vody na víno v Káne, alebo o uzdravení stotníkovho syna v Kafarnaume, mohol by si niekto vytvoriť nasledovný uzáver: Ako ľahko bolo žiť s Ježišom! Ako ľahko a dobre je ho nasledovať! Aký ľahký je život s Ježišom!

   Je mi ľúto, že musím povedať s celou otvorenosťou: Je to omyl. Práve pred takýmto omylom nás varuje sám Ježiš. Nie že by nepožehnával ľuďom dobré veci pre náš telesný i duchovný život. On však svoje požehnanie nedáva iba niektorým ľuďom, napríklad svojím nasledovníkom. On požehnáva dobré dary všetkým. On neprijíma naše delenie ľudí na dobrých a zlých, ani na spravodlivých a nespravodlivých. Také je iba naše ľudské videnie a delenie.

     Aj choroby a nemoce nie sú iba ťažkým bremenom pre neveriacich, ale ťažký kríž môže niesť aj ten, kto verí v Neho. Podobne ani dar zdravia nie je darom iba pre veriacich, ale Pán ho dáva a popriava aj neveriacim a pochybujúcim. Isteže potom môže vzniknúť otázka:“Čo teda budeme mať za to? ”. Práve takto sa totiž pýtali v istej chvíli aj Ježišovi učeníci. Ak však stojí otázka zo strany človeka takto a človek na odpovedi trvá, hľadajúc odmenu za svoju vieru – “nehodí sa pre kráľovstvo Božie” a nehodí sa ani za nsledovníka Pánovho.

    Istý muž povedal: “Majstre, pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel”. Navonok to znelo ako veľmi pekné, razantné a jasné slovo. Napriek tomu o ňom v evanjeliách už viac nepočujeme a nečítame.

Ježiš mu totiž povedal: “Vtáci majú svoje hniezda a líšky dúpätá, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu”. Ten, ktorý všetko môže a ktorý činil divy, ktorý mal moc a všetko Mu patrí, hovorí v istej chvíli: “Nemám”! – Nemám to, čo ty hľadáš a na čo myslíš. Nemám tu pozemský príbytok ani pre seba, ani pre teba. Keď to ten človek pochopil a uvedomil si, aká je Ježišova cesta v tejto časnosti, Ježišovu cestu síce  pochopil, ale ju neprijal a v ten budúci cieľ neuveril. Odišiel za svojím vlastným cieľom.

    Bratia a sestry!

    Pán Ježiš nielen že nemá pre svojich nasledovníkov viac ako pre iných, ale má pre svojich nasledovníkov aj vážne upozornenie pre tento časný život. Upozornenie, že Jeho vastní to budú mať v tomto svete ťažšie ako deti tohoto sveta. Jeho vlastní, Jeho nasledovníci musia totiž počítať aj s nepriazňou sveta.

    Dnešné evanjelium nám predstavuje učeníkov s Ježišom v loďke na Genezaretskom mori (jazere). Túto situáciu by sme mohli vyjadriť tak, že vidíme, ako Pán Ježiš vzal svojich učeníkov do “výcvikového strediska”, a na “na trenažér”. On sám pokojne spal a odpočíval a učeníci si konali svoju prácu. Ale zraz sa spustila prudká búrka. Situácia sa radikálne zmenila, ale On stále pokojne spal a učeníci zápasili s vetrom a plachtami. Väčšina z nich bola rybármi a iste si dokázali už v nejednej búrke poradiť. Ale táto búrka bola iná, nezvyčajne silná. To, čo ich obklopovalo, bolo nad ich sily a hrozilo, že ich vlny a vietor prevrátia a vrhnú do hlbín mora. Vtedy v obave o svoju loďku a najmä svoj život začali volať: ” Pane, zachráň nás, hynieme”!

    Vtedy, v tejto pre nich bezvýchodiskovej situácii povedal Pán týmto inak odvážnym a silným rybárom: ” Čo sa strachujete, ľudia malej viery ?”. Dôvodom ich strachu bolo nieln sklamanie z ich vlastných síl a schopností, ale najmä ich ešte malá viera v Ježiša. Tak sa stalo toto jazero a táto skúsenosť “cvičiskom”, kde sa mali naučiť dôležitú vec.

    To, že sú a budú s Ježišom neznamená, že sa im vyhnú búrky, vlnobitie a neskôr aj nepriazeň sveta. Svet a jeho sily bli a budú proti Ježišovi, aj proti tým, ktorí sú s Ním. Napriek všetkým zlým a život ohrozujúcim silám však môžu obstáťvtedy, ak budú mať silnú vieru. Skutočnú dôveru v Ježišovu moc a pomoc. Vieru, ktorá je silná aj v npohode. Vieru, ktorá je spoľahnutím sa nie na vlastnú silu, skúsenosti a schopnosti, ale práve na Neho. Na Toho, o ktorom už žalmista vyznal: “Nie nespí a nedrieme ochranca Izraela”.

   Bratia a sestry!

   Mnohí sa vydali v minulosti, dávnejšej i nedávnej, na cestu s Ježišom. Mnohí sa rozhodujú ísť s Ním a byť s Ním aj dnes. Mnohí priajli Ježišov krst, vstúpili do “lodičky”, ktorou je Jeho cirkev a plavia sa s nami ostatnými a s Ježišom týmto životom. Ale byť a žiť v cirkvi nie je ani dnes zábespekou, že nás nepostihne žiadna búrka, žiadne vlnobitie, žiadna hrozba, ktorá nás bude možno vútiť zvolať: “Pane, zachráň nás, hynieme”. Dejiny cirkvi sú plné rôznych “búrok, otrasov a vetrov”, ktoré mnohých prestrašili a sú skúškou viery aj pre nás. 

     Okrem nich však prichádzajú vždy aj nové neraz veľmi silné otrasy a situácie, v ktorých môžeme obstáť iba s pevnou vierou v Pánove slová a zasľúbenia. Svet, ktorý je raz ľahostajný voči Ježišovi, inokedy plný vášnivej zloby, dolieha aj na tých, ktorí sú Jeho a sú s Ním  “na jednej lodi”.

     Cesta s Ním je cesta “úzka”. Je to preto, že je cestou lásky aj voči ľahostajným, ale aj voči nepriateľom. Je to cesta, na ktorej sa máme varovať nespravodlivosti aj voči tým, ktorí spôsobujú nspravodlivosť. Je to cesta zvestovania radostnej správy, evanjelia, všetkým ľuďom dobrej vôle, ale my nevieme vždy rozpoznať tých, ktorí tie perly zašliapu a obrátia sa voči nám, alebo tých, ktorí to, čo je sväté, znesvätia. 

     Niet divu, že na ceste za Kristom nie je žiadna “tlačenica”. Že je vždy málo pracovníkov na vinici, že nemáme dosť síl k púti, že nám chýba trpezlivosť. Mnohí sa z tejto cesty vrátili a vracajú späť, ako ten bohatý mládenec, alebo ten, čo hľadal iba zemské istoty.

      Ťažkými skúškami pre tých, čo sú v lodičke cirkvi sú nielen tie vonkajšie vlny a vetry, ale najmä také, keď sa ukáže, že niekto z tých, ktorí boli v cirkvi s nami, boli v skutočnosti “vlci v ovčom rúchu”, alebo sa stali “planými olivami” a hľadali svoju česť a slávu, nie vôľu Pánovu. Ak niekto, s ktorým držíme a napíname jedno lano na plachte cirkvi, stane sa učeníkom podobným tomu iškariotskému. Taká skúsenosť mnohých pomýli vo viere a vedie k zúfalému volaniu: ”Zachráň nás, Pane, hynieme”.

   Malá viera je tá, ktorá si myslí, že pre nás niet pomoci a záchrany. Že toto zvolanie je iba zúfalým výkrikom do tmy a noci, kdesi do “vzduchoprázdna”…

     Ale skúsenosť učeníkov bola predsa len iná. Aj napriek ich malej viere, keď boli plní strachu, Pán Ježiš zasiahol a konal pre nich to, čo hľadali. Jeho slovo spôsobilo utíšenie. Vonkajšia moc vetra a mora musela ustúpiť Jeho slovu a zdvihnutému prstu. Preto je správne rozhodnutie volať k Pánovi, počítať s Ním, aj keď sme možno tiež iba ľuďmi malej viery.

      Aj vtedy, keď na našej malej lodičke cirkvi sa ozývajú výkriky: 

“ Muž cez palubu” a keď strácame nielen mužov, ale aj ženy mladých ľudí i deti, volajme s dôverou o pomoc a záchranu Toho, koho “vetry a more poslúchajú”, ktorý prináša pokoj a nádej na úspech našej plavby života. 

    Možno aj dnes ľudia okolo nás považujú Ježiša iba za púheho človeka a nevidia, že on je Boh s nami, že je náš Záchranca, Syn Boží. Naše SOS vysielajme a zamerajme v dôvere na Toho, ktorý nesklamal učeníkov, ktorý nesklamal našich otcov vo viere a ktorý je vždy Ten istý, mocný a milostivý Pán a Spasiteľ. Amen

      4.nedeľa po Zjavení Krista Pána – 00/ 2023 – Ľubomír Batka st.

Komentovať