K čomu nás volá reformácia ?
Obnov, Kriste v srdciach našich
lásku k Slovu svojemu
a prebuď nás zo sna smrti
sám k životu novému,
by sme žili, aka sám chceš,
v svetle Tvojom chodili:
daj, by sme sa v Tvoju pravú
cirkev znovu zrodili. Amen ( M.R.)
Gal 5,1-6:
“Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma služby. (2) Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. (3) A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon. (4) Úplne ste odlúčení od Krista, ktoríkoľvek chcete byť ospravedlnení zo zákona, vypadli ste z milosti. (5) Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. (6) V Kristu Ježiši totiž ani obriezka, ani neobriezka nemá moci, ale viera činná skrze lásku. Amen
Milí bratia a sestry,
pozdravujem vás slovami básne Martina Braxatorisa v dnešný deň, keď si pripomíname 505.výročie Pamiatky reformácie:
“Chválim Boha srdcom celým,
celou dušou, slovom vrelým,
že som evanjelik k tomu,
že prislúcham k tomu domu
v ktorom vládne pravá viera
obnovená skrz Luthera…
Tu na slove Božom stojím,
so sviatosťou pod obojím”.
Spolu s mnohými evanjelikmi po celom svete, združenými v SLZ spomíname po tieto dni na obnovu cirkvi reformačnými myšlienkami a dielom Dr.Martina Luthera. Nejde nám len o spomienku na historické udalosti, ktoré sa udiali po smelom čine M.Luthera, keď vyzval predstaviteľov vtedajšej cirkvi k otvorenej dišpute o 95-tich tézach, týkajúcich sa najmä otázky pokánia, ale ide o odkaz, ktorý je stále živý a aktuálny. Odkaz reformácie nás totiž zaväzuje k stálej obnove a reformácii cirkvi i nášho vlastného života. Ak sa pýtame konkrétne: K čomu nás volá Reformácia? – odpovedať môžeme slovami apoštola Pavla z úvodného textu Písma nasledovne:
1. Slobodu danú Pánom Ježišom Kristom si vážme
2. vo viere činnej skrze lásku žiť sa snažme
Bratia a sestry v Pánovi!
Sloboda je veľká hodnota a dar daný človeku Pánom Bohom. Pramení v nej dôstojnosť človeka. Pravda, tak ako každý iný veľký dar je možné človeku nielen využiť, ale aj zneužiť a dokonca zničiť.
Najčastejšie sa to prejaví tak, že ani nevieme, čo je pravá sloboda, ktorá je Božím darom. My poznáme väčšinou iba karikatúru, čiže zdeformované podoby slobody. Dokonca je v ľudských očiach sloboda zdiskreditovaná, akoby ona bola dôvodom zla, nešľachetnosti a všelikej prevrátenosti (perverznosti), ktorej je schopný človek. Človek pádom do hriechu pravú slobodu stratil.
Najčastejšie si ľudia slobodu zamieňajú za: svojvôľu! Myslia si, že sloboda je v možnosti konať svojvoľne to, čo sa komu páči, bez ohľadu na blížneho, často bez ohľadu na toho najbližšieho a samozrejme aj bez odľadu na samotného Darcu, totiž Pána Boha a Jeho vôľu. Takéto myslenie a následné konanie vedie človeka práve opačným smerom – totiž do neslobody. Zapriaha človeka do jarma hriechu, áno aj do jarma pokušiteľa, ktorý ľuďom nahovára: “Budete ako Boh”. Čiže: vy budete rozhodovať o tom, čo je dobro a čo zlo.
Biblické poznanie nás učí, že v raji dostali ľudia slobodu – ale súčasne aj úlohy od Pána Boha, aby mali účasť na tom, čo Pán Boh pre človeka stvoril. Predovšetkým to bola úloha: “obrábať a strážiť rajskú záhradu”. – To je úloha a otázka trvalo udržateľného života, otázka chlebová (sociálna) a týka sa nášho každodenného konania. Ďalšia úloha sa týkala poznávania stvoriteľského diela. Písmo o nej hovorí, že Pán Boh dal človeku úlohu pomenovať všetko, čo On pre nás stvoril. Toto bolo a je možné konať iba v spoločenstve s Pánom Bohom, pri zachovaní dôvery k Bohu a nie v nevere. A už vôbec nie v spoločenstve s otcom lži, diablom. Poslúchnutie jeho rady a slova znamenalo a znamená vždy pád do hriechu, takže sa radostné úlohy pre človeka stávajú nežiadúcou príťažou, bremenom a kliatbou, ktorá končí v smrti.
Luther z Písma správne poznal, že v prirodzených veciach človeku síce zostala určitá miera slobody aj po páde, ale vo vzťahu k Pánu Bohu sa človek stal neslobodný, neschopný k Pánu Bohu prísť a dosiahnuť život, pre ktorý sme boli stvorení. Preto Luther hovoril a učil, že v duchovnej oblasti človek slobodnú vôľu nemá. Sám sa nedokáže vrátiť do vzťahu, pre ktorý bol stvorený a zostáva neslobodný, žijúci v otroctve hriechu a smrti.
To však nebol a ani nie je Boží zámer. “Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy”, hovorí na inom mieste apoštol. Preto Pán Boh poslal svetu Záchrancu, Pomocníka a Vykupiteľa z každej zlej moci. Poslal ho v osobe svojho Syna Ježiša Krista. On nám podáva ruku v záchrane a k návratu do “slávnej slobody Božích detí”.
To bol základný Lutherov objav radostnej zvesti – evanjelia pre človeka. Spoznal ho v podobe Božích zasľúbení skrze prorokov, ale najmä v posolstve o vykupiteľskom diele Ježiša Krista. Už apoštol Pavel túto zvesť jasne a jednoznačne prijíma a verne zvestuje, podobne ako aj ostaní apoštolovia. “Kristus nás oslobodil k slobode”. Dielo Kristovo – pre nás a za nás vykonané, je dielom a darom Božej milosti a znamená Božie odpustenie všetkých našich hriechov. Apoštol Pavol nielen galatským kresťanom, ale aj nám naliehavo pripomína význam a hodnotu Božej milosti v Ježišovi, keď hovorí: “Úplne ste odlúčení od Krista, ktorýkoľvek chcete byť ospraveldnení zo zákona; vypadli ste z milosti”. Vedie nás preto jednoznačne k viere v Pána Ježiša Krista, ktorá je základom nášho ospravedlnenia a nového života. “Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. V Kristu Ježiši totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moci, ale viera činná skrze lásku”.
Toto je hlavný objav a aktuálny odkaz Lutherovej reformácie cirkvi, ktorá v stredoveku zablúdila na cestu záslužníctva, na cestu ľudskej domnelej múdrosti, alebo cestu viery v relikvie a úcty k ostatkom svätých, namiesto úcty k samotnej Hlave cirkvi, ktoru je Kristus Pán.
Tak, ako sa židia spoliehali na formálne poznanie zákona a na jeho rozpracovanie na všetky možné situácie, totiž na množstvo rôznych príkazov a zákazov, na vonkajšie – rituálne očisťovanie, tak podobne stredoveká cirkev kládla dôraz na kupovanie odpustkov, alebo na vonkajšiu okázalú zbožnosť v rozličných ceremóniach, na uctievanie relikvií a na konanie tzv.dobrých skutkov, ktoré dostávali charakter záslužnosti. Už nie zásluhy Kristove, ale ľudské sa stávali nádejou ľudí na vykúpenie.
Židia budovali na obriezke a vyznaní: “Máme otca Abraháma” – a apoštol Pavel im odkázal:“ Ajhľa, ja Pavel vám hovorím, ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje a znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon”.
Samozrejme, nikto nebol a nie je schopný plne zachovať celý zákon (Tóru) – a preto ani nemohol dosiahnuť istotu ospravedlnenia a života večného. Ak podobne cirkev skĺzla, alebo sa aj dnes niekedy dostáva na cestu zákonníctva, platí o nej to isté. Povedané Lutherovými slovami: dostáva sa do bybylonského zajatia ľudských výmyslov a blúdenia.
2. Bratia a sestry v Pánovi!
Reformácia ukázala na význam cesty viery v Pána Ježiša Krista, ktorý je jedinou Hlavou cirkvi, ktorému máme plne dôverovať a na Jeho zásluhy sa plne spoliehať. Tým nám dáva aj pravú slobodu, aby sme konali to, čo je nazaj dobré v Božích očiach a čo ako dobro poznáme z Božieho slova. Ak sme vďační Ježišovi za vykúpenie z moci hriechu, diabla a smrti – naša viera je vtedy “činnou vierou”. Nie mŕtvou a formálnou – ale takou, ktorá sa prejavuje v novote života, v živote podľa Božích prikázaní, ktoré sú dobré a ktoré neškodia nikomu a nie sú proti nikomu. Apoštol Pavel preto hovorí, že “viera VvJežiša je činná skrze lásku”.
Obsahom Božieho zákona je láska k pánu Bohu a k blížnym. Vieme, že láska blížnemu zle nečiní. Láska je viac ako iba tolerancia blížneho – je aktívnou pomocou a službou. Luther preto hovoril o kresťanovi, že je Kristom oslobodený človek, ktorý je dobrovoľne a ochotne pripravený nasledovať svojho Pána a konať to, čo je Bohu milé a ľuďom príjemné. To je obraz a odkaz reformácie, ku ktorej sa hlásime aj dnes. Konajme dobro vo vzťahoch, v ktorých žijeme nie preto, že musíme, ale preto že chceme to, čo chce aj náš Pán. Aby ľudia okolo nás videli naše dobré skutky a chválili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Amen
Pamiatka reformácie – CZ Myjava 2022 – Ľubomír Batka st.
Slovak