„Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ Iz 53,4—5
To je tá slávna pravda, dobrá správa, evanjelium, ktoré si v týchto dňoch budeme pripomínať. Ale ak má byť táto pravda na našu útechu, tak potom verme, nielenže Pán Ježiš niesol naše bolesti, ale že niesol moju bolesť. Nielenže vzal naše choroby, ale že vzal moju chorobu. Nielenže bol ranený pre naše prestúpenie, ale pre moje prestúpenia a pre moju neprávosť bol zabitý. Na Neho bola vložená ťarcha vín, aby som ja mal pokoj a Jeho uzdravenie je spôsobené vo mne. — Ten starý mních mal pravdu, keď v kláštore Martinovi Lutherovi povedal: „Never len v odpustenie hriechov Pavla a Petra, ale ver tiež v odpustenie hriechov Martina Luthera.“
V tú noc v Egypte bezpečnosť izraelského ľudu, keď Hospodinov anjel usmrťoval všetko prvorodené, záležala na tom, že boli v každom dome zhromaždení okolo zabitého baránka, ktorého krv bola na vrchu dverí a na oboch verajach. Tak je i dodnes. Ak srdcom veríš, že Pán Ježiš ako Baránok Boží za teba umrel, tu je Jeho krv, ktorá zmierila Boží hnev medzi tebou a Bohom ako nová zmluva. To znamená krv na vrchu dvier. Jeden učiteľ sa pýtal svojich žiačikov, či niekde existuje, čo Boh nevidí. Malé dievčatko sa ohlásilo a na veľké počudovanie dalo učiteľovi túto odpoveď: „Boh nevidí hriechy, ak sú odpustené.“ — To dieťa verilo v odpustenie hriechov skrz krv Pána Ježiša. U neho bola krv Baránka viditeľná nad dverami. Veríš takto i ty? (Ako je nám ľúto ľudí, ktorí neveria v odpustenie hriechov. Radšej veria ľudským bludom a poverám o očistci, kde vraj sa im ešte odpúšťajú niektoré previnenia!! Tým popierajú nevinne vyliatu krv na kríži.) Ak veríš takto, potom tá drahá krv musí byť tiež na oboch verajach tvojich dvier. To znamená, krv deliaca teba od sveta. Mnoho čo si prv konal, nemôžeš konať dnes. Si vo svete, ale nie si zo sveta.
Medzi svetom a tebou robí krv Baránka Božieho akúsi hlbokú priekopu. Ako je to s tvojim kresťanstvom? Nehanbíš sa za svojho Spasiteľa, vyznávaš Ho pred ľuďmi? Tam v Egypte mohol každý vedieť, v ktorom dome bol zabitý baránok. Samozrejme, že sa egyptskí posmievali izraelcom ich konaniu, ale oni sa nijako nedali zadržať. Označením svojich dvier baránkovou krvou priznali farbu. Ak je Pán Ježiš v dome, nemôže zostať skrytý. Ak je srdce naplnené Jeho prítomnosťou, ústa nemôžu o Ňom mlčať. Nesieš to označenie Jeho svätej krvi? Vedia svetskí ľudia okolo teba, že si vlastníctvom Pána Ježiša?
A či je Jeho krv u teba na oboch verajach dvier? Ak je len na jednej strane, len v tvojej domácnosti a nie tam, kde sa nachádza tvoj obchod, tvoje hospodárstvo, tvoja dielňa, tvoj verejný život, to nepostačuje. Ak nie si kresťanom na každom mieste, si pre svet urážka. Ak je krv Pána Ježiša len na jednej strane dvier, len tam, kadiaľ vchádzaš do kostola, do zhromaždenia a nie je ani na tej strane, kde bývaš, v tvojom príbytku, tak sa vôbec nečuduj, že tvoji neobrátení príbuzní nechcú nič počuť o tvojom náboženstve.
Bezpeční sme len vtedy, ak je krv Baránka Božieho viditeľná na vrchu dvier i na oboch verajach. A bezpeční sme vtedy, keď pod záštitou a ochranou tej krvi zostávame. „Nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu“ bolo povedané izraelským (2M 12, 22) a nám Pán Ježiš vraví: „zostaňte vo mne.“(J 15, 4)
Len jedno miesto nie je dobrým a pravým miestom pre Kristovu krv, a to je prah dvier. Nebola vyliata preto, aby sa po nej šliapalo. A popierať nutnosť obete Pána Ježiša, obchádzať Golgotu, milovať hriech a zostávať v ňom, to nie je nič iné, ako tú drahú krv šliapať do prachu. Aké sú vyhliadky pre toho, kto tak činí, keď tak aj dnes, tak ako vtedy v Egypte, Slovo Božie znie: „keď uvidí krv na vrchu dverí a na oboch verajach, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vstúpiť do vašich domov a zabíjať.“ (2M 12, 23). O tvojom večnom živote alebo zahynutí rozhodne drahá Kristova krv podľa toho, aké stanovisko k nej zaujmeš.
Ani tí najlepší chemici nedokážu čiernu farbu pomocou červenej zmeniť na bielu. Pán Ježiš to dokazuje dodnes. Čierne hriešne srdce človeka mení svojou červenou krvou preliatou na Golgote na srdce čisté, biele. Keď s touto krvou prídu do styku aj hriechy ony zbelejú ako sneh, očisťuje nás od každého hriechu.
Pokoj Vám!!
Slovak