Kriste, všetky cesty Tvoje,
slová, skutky, divy, boje
sú nám k potešeniu,
lebo všetko si nám k dobrému
činil, bys‘ mohol k večnému
priviesť nás k spaseniu.
Daj však, nech si to vážime
a vierou pevne držíme
všetko, čo máme od Teba.
A Ty potom nás z milosti
ráč všetkých ku večnej radosti
priviesť slávne do neba.
Stojíme opäť na začiatku tichej pôstnej doby. V nej bude sprevádzať veriace kresťanstvo vrúcnym duchom svojho Spasiteľa na Jeho najťažšej ceste a dlieť na Golgote pod Jeho krížom. Bude s vďačnosťou k Bohu spomínať, že Kristovo utrpenie prinieslo všetkému ľudu ovocie spravodlivosti a spásy, že z Jeho horkej smrti nám vykvitol nehynúci život. Lebo cez Jeho kríž hľadí naša viera k Jeho víťazstvu nad hriechom a smrťou. On z tmy Golgoty vyniesol na svetlo život a nesmrteľnosť ako korisť svojho boja.
Sme Jeho ľudom. Preto Mu máme byť podobní. Učeník bude dokonalý vtedy, ak bude ako jeho majster. Predovšetkým a najviac Mu musíme byť podobní podobnosťou Jeho kríža. S dôrazom hovorí Kristus: Ak chce niekto ísť za mnou, nech vezme svoj kríž. Jeho krížová cesta chce vtlačiť svoj znak celému nášmu životu. Takže tu platí; vziať na seba svoj kríž — to musíme chtiac či nechtiac učiniť všetci. Horký kalich nemôže minúť nikoho z nás. Vzali sme a možno už dávno nesieme životom svoj zvláštny kríž. Možno je to nemoc — snáď nedostatok, vari starosť a obava alebo nejaké súženie. A aké nové, ťažké kríže kladie terajšia doba na bedrá nespočetných ľudí, i tých, ktorí deň čo deň hľadia smrti do tváre, i na tých, ktorým doma na nich spomínajúc kanie horká slza po líci. Ale nejde ani tak o to, aby sme svoj kríž niesli, ale viac o to, aby sme ho nesúc boli podobní svojmu Spasiteľovi, aby sme ho niesli s Jeho tichou trpezlivosťou a s takým sebazaprením s akým On niesol pokorne svoj kríž pre nás, neotvoriac svoje ústa ako baránok vedený na zabitie. Na to kladie Pán hlavný dôraz vo svojej požiadavke: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma!“ Tak sa mu tu staneme podobní podobenstvom Jeho kríža. Náš kríž splynie s Jeho krížom. My ho za ním ponesieme ako Jeho kríž, na ňom nám bude zrieť hojné ovocie spravodlivosti a v jeho znamením nad všetkým odporným udatne zvíťazíme.
Lebo kto Jemu je podobným svojim krížom, ten má byť pripodobnený Jemu aj korunou víťazstva. Má ako víťaz jasať; Bohu vďaka, ktorý nám dal víťazstvo skrze Pána nášho Ježiša Krista. Ale na čo myslime pri tomto víťazstve? Akému víťazstvu ideme v ústrety so sebazaprením idúc za Kristom krížovou cestou? Snáď myslíme na koniec toho vonkajšieho súženia, ktoré práve na nás dolieha. Ak bude Pán chcieť, príde aj také víťazstvo. On vie vytrhnúť svoj ľud zo súženia a hoci ho dopúšťa neopustí, ale spôsobí vyslobodenie, aby sme ho mohli zniesť. A iste že aj vzhľadom k hrôzam terajšej doby platí: Dôveruj len, pominie strastný sen a po temnej noci svitne jasný deň. Blaho tým, ktorí takto po trpezlivom očakávaní nad zlomeným súžením budú víťaziť! Ako vrúcne budú vzdávať vďaky Bohu!
Ale my poznáme nad toto lepšie víťazstvo, ku ktorému cieliť máme boj života. Týmto lepším víťazstvom nad každé iné je to, ktoré vo vnútorných bojoch bude vybojované; nie sebecky a násilne zdolať iného človeka alebo iný ľud — ale zvíťaziť nad samým sebou, prekonať živly sveta v sebe, zlomiť svoj odpor k Bohu, umŕtviť svojho starého človeka s jeho vášňami a žiadosťami a odstrániť všetko to, čo nás s našim Pánom a Spasiteľom rozdvojilo. A práve k takému víťazstvu nie je inej a lepšej cesty než zaprieť sám seba, vziať svoj kríž a tak sa učiť nasledovať Krista. Ako prípravu k nemu sa naučíme správne chápať súženia v živote, ktoré nás stretávajú a v ňom v trpezlivosti, bez sťažovania, svoju dušu ovládnuť! Bože, učiň nám touto prítomnou pôstnou dobou požehnanú školu, v ktorej si osvojíme to vzácne umenie; zaprieť samého seba, vziať na seba svoj kríž a utrpením ísť za Kristom k sláve.
Pokoj Vám!!
Slovak