Evanjelik bez evanjelia! To znie zaiste divne. Mnohí dokonca povedia, že je to nemožné. Ako by potom mohol byť evanjelik bez evanjelia? Už to meno evanjelik vydáva svedectvo, že je to nemožné. Predsa však, hoci sa to zdá byť nemožné, je to tak: sú evanjelici bez evanjelia. A je ich mnoho. Koľko je medzi nami ľudí, ktorí sa nazývajú evanjelici a pritom evanjelium celý rok nepočúvajú a doma ho nečítajú. Ale to im vôbec neprekáža, aby o sebe netvrdili, že sú evanjelici. A sú medzi nimi ľudia dobrí, úprimní, mnohí sa aj k cirkvi hlásia. A zase sú mnohí, ktorí povedia: Ja nejdem celý rok do kostola na služby Božie, Pánovu bibliu nečítam, a tiež som evanjelik. To počujeme veľmi často.
Nad takýmto stavom je potrebné sa vážne zamyslieť.
Nestačí vyrieknuť súd nad takýmito vlažnými „evanjelikmi“, povedať o nich, že nie sú evanjelikmi. Je potrebné sa ich ujať a viesť ich k slovu života. Najprv je potrebné vedieť, čo to znamená byť evanjelickým kresťanom. Prečo práve „evanjelickým“ kresťanom? Čo to znamená? Na to nám dáva odpoveď sám Pán a náš Spasiteľ Ježiš Kristus: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium.“ (Mk 1, 15) A v týchto slovách máme jasnú odpoveď na otázku, prečo sme evanjelickými kresťanmi. Pretože veríme v evanjelium, a podľa neho riadime svoj život. Veriť v evanjelium a činiť pokánie, to je našou zásadou. Čo to znamená činiť pokánie? Nič iné, než svoj život obrátiť, všetky svoje skutky, všetko konanie, život súkromný aj verejný podriadiť vplyvu evanjelia. Ak to činíme, potom môžeme o sebe povedať, že sme evanjelikmi.
Ak máme však podľa evanjelia žiť, v evanjeliu veriť, jemu posväcovať svoj život, musíme evanjelium poznať, k tomu je však potrebné čítať ho, počúvať a zachovávať. Počúvanie kázania evanjelia v chráme raz za týždeň, to nestačí. Je potrebné evanjelium čítať denne. Ono musí byť našim stálym duševným pokrmom. Tak ako sa nestačí len raz za týždeň najesť, tak tiež nestačí len raz týždenne nasýtiť svoju dušu pokrmom života, slovom Božím. Je mnoho takých, ktorí sa uspokoja s tým, že si vypočujú v nedeľu kázeň v chráme, a potom o evanjeliu zasa nič nepočujú až do budúcej nedele. Aj o takých môžeme obyčajne povedať, že sú evanjelikmi bez evanjelia. Len pozorujme život takýchto evanjelikov a potom musíme povedať: Taký človek si v nedeľu ráno oblečie evanjelický kabát, v nedeľu po bohoslužbách si ho vyzlečie a potom celý týždeň nosí kabát neevanjelický, čiže inými slovami, je evanjelikom bez evanjelia. Rímski kňazi a mnísi sú viazaní pod ťažkým hriechom odriekať a čítať denne svoj breviár. A naozaj to robia s veľkou svedomitosťou. Predsa však breviár nie je slovo Božie, ale zbierka modlitieb vydaná z rozkazu pápeža. Akého hriechu sa dopúšťa evanjelik, ktorý nečíta slovo Božie, Písmo sväté! Nie cirkev, ani pápež, ale Pán Ježiš nám prikazuje čítať evanjelium, nás na evanjelium odkazuje, hovoriac: Pýtajte sa na písma, tie vydávajú svedectvo o mne. Vážme si toho vzácneho pokladu, aký máme v evanjeliu. Spomeňme si, čo zakúsili naši otcovia, koľko útrap a prenasledovania vytrpeli, keď nechceli byť evanjelikmi bez evanjelia, keď si priali denne čítať slovo Božie. Kto pohŕda čítaním Písma, ten šliape do prachu Knihu skropenú krvou svojich otcov.
Čítajme ho každý deň vo svojich rodinách, nech je našim denným pokrmom. Nech nie je medzi nami jedinej rodiny, kde by sa denne nezhromažďovali okolo slova Božieho, a ho nečítali. Nech nemáme na stole len krásne viazané Slovo, ale vo svojom srdci zapísané písmom nezmazateľným. Náš život nech je živým kázaním evanjelia — naše skutky jeho mocným ohlasom. Kto je evanjelik – ten nech je aj horlivý čitateľ Písma — to nech je našim heslom. S týmto predsavzatím oslavujme Pána. Neuspokojme sa iba s počúvaním evanjelia v nedeľu, ale každý deň o ňom vo svojich srdciach uvažujme, aby sme v každej chvíli mohli povedať: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus). Zvestujme ho aj iným, tým, ktorí ho nemajú. Ako betlehemskí pastieri šli a zvestovali radostné posolstvo im povedané od anjela o Spasiteľovi, iným zvestujme aj my, nielen slovom ale aj skutkom. Buďme misionári svojim životom. Slová hýbu, príklady tiahnu. Zvestujme ho tak, aby tí, ktorí nás budú počúvať, mohli povedať slovami Písma: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? (Lk 24, 32).
Kiež sme naozaj ľudom Písma, národom písmakov. Kde niet evanjelia, tam je pusto a prázdno. Skutočnému milovníkovi evanjelia žiadna radosť, žiadny pôžitok sveta, ani bohatstvo nemôže nahradiť evanjelium. Žiadny poklad ho nevyváži, žiadna múdrosť neprevýši. Luther hovorí: „Evanjelium znamená prút a palicu útechy, pretože prináša potechu v každom strachu a smrteľných úzkostiach, silu vo viere a povzbudenie v srdci.“
Brat a sestra, aký evanjelik si ty? Ku ktorému zboru patríš, k tomu bez evanjelia, alebo k úprimným milovníkom slova Božieho, k evanjelikom v pravom zmysle slova?
Ak sa hlásiš k tomu, že si evanjelik, dokáž to aj skutkom. Evanjelik bez evanjelia je ako deň bez svetla, kľúč bez zámky.
Ty otec a matka, buďte kazateľmi svojej vlastnej rodine. Syn a dcéra, zvestuj evanjelium svojim rodičom. Naše rodiny, buďme Betániou, kam by Pán Ježiš rád prebýval so svojim slovom, kde by všetci sedeli pri Jeho nohách a počúvali ako Mária. Blaho tomu, kto nachádza pokoj duše v evanjeliu. Ono pre každého niečo má, nikoho nepustí, aby nebol potešený, aby nezvolal: Pane, ku komu pôjdeme, Ty máš slová večného života!
Pokoj Vám!!
Slovak