4.1. VIANOCE

Adventný čas vrcholil Vianocami. Bohoslužby sa konali večer, 24.decembra a nasledujúce dva sviatky vianočné- vždy ráno.

Štedrý deň /večer/ prepukol do búrlivej oslavy narodenia Pána v Božom chráme. Kostol praskal vo švíkoch. Ľudia prichádzali z dediny i z kopaníc a prišli aj tzv.ročiaci – ľudia, ktorí prídu do kostola len raz za rok. Farár bol oblečený do slávnostného rúcha, bielej kamže a jeho deti ho vtedy nevnímali ako svojho otca, ale ako zvestovateľa vzácneho posolstva evanjelia. Bratislav Kolény si na ŠTEDRÝ VEČER v kostole spomína takto:

„Zdalo sa mi, akoby samotní anjeli prenikali do prostredia chrámu, povzbudzovali k veľkolepej radosti bez strachu, lebo Ten, ktorý prichádza z neba, prichádza s bohatstvom pokoja a lásky. Po prekrásnom žalme, na ktorom si dal otec veľmi záležať, nasleodvala mohutná piseň vyjadrujúca neskonalú radosť z narodenia betlehemského Dieťaťa:
Ej, nuž nyní s radostí plesejte, plesejte,
narození Páně oslavujte
Radujte se, radujte se,
radujte se v Pánu!
Neb naše spasení
zjevilo se nyní: Sláva Bohu!

To je skvost hymnológie našej evnjelickej cirkvi zo 17.storočia. V Krajnom na Štedrý večer nebolo v chráme návštevníka, ktorý by fortissimo nespieval túto úžasnú pieseň. Drnčali tenké sklá v oknách, zbožný ľud vyjadroval nekontrolovateľným spôsobom svoju vieru a radosť z vianočnej udalosti. Všetko všedné sa rozplynulo, všetky bolesti, trápenia a smútky ustúpili do pozadia“.

Po skončení slávnosntých bohoslužieb vychádzali ľudia pred kostol a pod starými lipami si vinšovali, gratulovali a pomaly sa uberali domov, k sviatočnému stolu.

Bohoslužby sa konali aj počas ďalších dní.
Na druhá sviatok vianočný, na Štefana, bola v kostole prisluhovaná sviatosť Večere Pánovej. K oltáru prišlo vtedy 600- 700 ľudí.
Pre farára to bola vtedy veľmi vyčerpávajúca služba.

Pokračovanie…

Komentovať