/ Spomienky Branislava Kolényho :/
Rodičia počas adventu nezabúdali na náboženskú výchovu. Túto funkciu realizovali otec aj matka. Matka učila deti modliť sa a to ráno, večer, pred a po každom jedle. V detstve to muselo byť vždy nahlas. Otec učil deti spievať nábožné piesne. Okrem toho rozprával svojim deťom biblické príbehy, ktoré boli v advente aktuálne, a to vždy v podvečer, keď sa stmievalo a bolo treba zapáliť petrolejovú lampu.
Otec, keď mu čas dovolil, rozprával o Jánovi Krstiteľovi, o tom, ako krstil v rieke Jordáne ľudí a pripravoval ich na príchod Božieho Syna, prorokmi zasľúbeného Spasiteľa. Vedel vzbudiť v nás skutočné očakávanie veľkej vianočnej udalosti. Vykresľoval nám betlehemskú udalosť ako niečo veľavýznamné, čo prichádza nie od ľudí, ale od Hospodina, nie zo zeme, ale z nebeies. Jeho vyjadrovanie snažilo sa korešpondovať s naším vekom a snažil sa čím menej používať teologické vyjadrenia a čím hlbšie zasiahnúť detské srdce, aby prijaté biblické semiačko padlo do úrodnej pôdy a prinášalo požehnanú úrodu vo forme hrejivého vzťahu k nebeskému Pánovi.
Významnou udalosťou bol Mikuláš. Do rodiny prichádzal učiteľ prezlečený do biskupského kostýmu a priniesol skromné darčeky. Tento mikulášsky zvyk, pôvodne rímskokatolícky, sa tak udomácnil i v evanjelických rodinách.
Vianočné oblátky sa nepiekli na fare, ale u kantora. Farárske deti ich však pomáhali roznášať.
/Pokračovanie…./
Slovak