Staré prikáznie a nový život
To najvyššie, ó, Bože
uč ľud svoj zachovávať,
ku Tebe hľadieť s láskou
a blížnych milovať,
tak duch ten bude s nami,
čo v Kristu dal si nám,
a z prachu biednej zeme
nás vznesie k výšinám. Amen (MR)
1 J 2, 7 – 17:
“Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré máte od počiatku. Týžmto starým prikázaním je slovo, ktoré ste očuli od počiatku. (8) A predsa ako nové prikázanie píšem vám, čo je pravdivé v Ňom aj vo vás, pretože tma prechodí a svieti už pravé svetlo. (9) Kto hovorí, že je vo svetle, a brata nenávidí, je až dosiaľ v tme. (10) Kto miluje brata, zostáva vo svetle a nieto v ňom nič pohoršlivého. (11) Ale kto nenávidí brata, je v tme a chodí v tme a nevie, kam ide, pretože mu tma zaslepila oči. (12) Píšem vám, dietky, pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno. (13) Píšem vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, pretože ste zvíťazili nad zlostníkom. (14) Napísal som vám, dietky, pretože ste poznali Otca. Napísal som vám, mládenci, pretože ste silní a slovo Božie zostáva vo vás a zvťazili ste nad zlostníkom. (15) Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. (16) Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života,nie je z Otca, ale je zo sveta.. (17) Svet však hynie, aj jeho žiadosť hynie, ale ten, kto činí vôľu Boýiu, zostáva naveky.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!
“Po starom sa žiť nedá – napred sa ísť musí”, vyhlásil ešte v 50-tych rokoch minulého storočia najvyšší predseda ROH a neskorší prezident ČSR A. Zápotocký. Heslo vstúpilo hlboko do vedomia vtedajších generácií, takže sa sotva našiel niekto, kto by mu oponoval, alebo zmýšľal inak. Nevieme úplne presne ako sú mentálne nastavené dnešné generácie mladých ľudí, ale zrejme rozumejú najmä tej druhej časti hesla: “napred sa ísť musí”. Samozrejme, musíme počítať so skutočnosťou, že sú veľmi rozdielne názory na to, čo je “napred”, alebo kam ono “napred” smeruje. To isté platí aj o tej prvej časti: veľmi rozdielne sa chápe, čo znamená žiť “po starom”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Dnes sa nám prihovára hlas apoštola Jána, ktorý hovorí:
” Píšem vám staré prikázanie, ktoré máte od počiatku…” . Hovorí azda apoštol a evanjelista Ján, ktorého prvotná cirkev nazvala “apoštolom lásky” opak toho, čo zaznieva v tom hesle, ktoré sme spomenuli na úvod?
Keď apoštol Ján pripomína”staré prikázanie” iste nemá na mysli život hospodársky. Nehlása tým ani “návrat človeka na strom”, nemyslí ani na otázky kultúry, vedy, modernej medicíny a podobne.
“Staré prikázanie”, ktoré hlása a pripomína, nie je jeho vlastným nápadom a názorom. Apoštol pripomína kresťanom nemenný základ duchovného a morálneho života, ktorým je prikázanie lásky Toho, ktorý je “od počiatku”, čiže od vekov. Ono zaznievalo z Božích úst už na pôde SZ. Je to známe dvojprikázanie lásky, alebo slovo, ktorým označujeme obsah celého Božieho zákona:” Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého srdca, z celej duše a z celej mysle a svojho blížneho, ako seba samého”.
Toto prikázanie lásky k Pánu Bohu ako Stvoriteľovi a nebeskému Otcovi a k blížnemu poznal ľud Izraela veľmi dobre. Priznal sa k nemu aj Pán Ježiš, keď ho farizeji a zákonníci pokúšali otázkou: “Majstre, ktoré je prvé a najväčšie prikázanie zákona?” Po Ježišovej odpovedi povedali: “Správne si odpovedal” . Ale, aby mali ospravedlnenie pri jeho obmedzenom uplatňovaní vo svojom praktickom živote, pokúšali Ho ďalej aj druhou otázkou: “A kto je moj blížny”?
Vieme, že Pán Ježiš na túto otázku odpovedal príbehom o milosrdnom Samaritánovi, aby ukázal, že blížny je konkrétny človek ktorého stretneme v živote a ktorý potrebuje našu pomoc. Nestačí veľkohubo vyhlasovať, že všetci ľudia sú naši blížni a pritom odopierať konkrétnemu človeku, ktorý nie vždy, ale v určitej chvíli a situácii života nás oslovuje a čaká na našu pozornosť a podanú ruku k pomoci.
Na inom mieste Pán povedal a vyznal:” Neprišiel som zrušiť zákon a prorokov”, ale prišiel som zákon naplniť.” Tým povedal, že prišiel zákon naplniť za nás, lebo On nás stretá raz hladných a smädných, raz zranených, raz plačúcich, alebo bez radosti v rozličnom strachu žijúcich. On zákon Boží plnil a plní a dáva nám viac, ako my sami prosiť vieme, alebo dokážeme. Prišiel na zem, aby naplnil zákon lásky za všetkých nás, ktorí tento najvyšší zákon len čiastočne plníme, a niektorí ho neplnia vôbec.
Parlamenty celého sveta vymýšľajú množstvo najrozličnejších zákonov a články ústavy, ale ani v jednej ústave nenájdeme povinnosť: “milovať svojho blížneho, ako seba samého”. Ak by sa to niekde stalo, hneď by vzniklo množstvo úprav a novelizáciií, množstvo výnimiek a paragrafov, cez ktoré by ľudia unikali z tejto povinnosti.
Ak sa v duchu pýtame, či je niekto, kto dokáže toto prikázanie naplniť úplne a dokonale, musíme priznať, že takého človeka niet, pretože všetci sme poznačení nákazou dedičného hriechu. Ako hovorí aj apoštol Pavel v liste Rímskym: ”Všetci ľudia totiž zhrešili a nemajú slávy Božej”.
Keď apoštol Ján pripomína ono “staré “ prikázanie, môže sa zdať, že je iba púhym moralistom, prípadne iba kazateľom pokánia, akými boli proroci, napr. Jonáš v Ninive, alebo Ján Krstiteľ.
Lenže Ján, tak ako aj ostatní apoštolovia hlása a pripomína aj niečo nové, čo patrí k tomu starému a čo sa stalo a stáva “novým kvasom”, “novým svetlom” a čo je rovnako pravdivé a preto dôležité učiť, hlásať a oznamovať celému svetu. Je to Božie slovo v podobe evanjelia. Pretoaj Ján hlásal nielen povinnosť lásky k Bohu a blížnemu, ale súčasne hlásal aj prejav a dôkaz Božej lásky k nám, ktorá predchádza akúkoľvek našu ľudskú lásku. To je radostná zvesť evanjelia, ktoré tu síce tiež bola “od počiatku”, čiže od stvorenie sveta a človeka, ale ľudia si to Božie konanie a Božiu lásku k stvorenstvu nie vždy všímali. Nie vždy boli dosť vďační a ochotní uznať, že Pán Boh dáva napríklad dar chleba všetkým ľuďom, bez rozdielu. Preto hovorí:” A predsa ako nové prikázanie píšem vám, čo je pravdivé v Otcovi aj vo vás, pretože tma prechodí a svieti už pravé svetlo”.
Ján tu má na mysli príchod “svetla sveta”, totiž príchod Pána Ježiša a Jeho dielo záchrany a vykúpenia sveta a človeka. To “pravé svetlo” síce existovalo vždy, ale stalo sa viditeľným a poznateľným Pánovým narodením.
Ján tu zvestuje, že Pán Ježiš je pravý Boh, ktorý je “od večnosti”, práve tak ako Boh Otec. Ale známym sa stal ľuďom svojím narodením a slávnym vzkriesním! Prekonanie smrti znamená, že “tma prechodí”. Smrť prestáva mať posledné slovo nad človekom, ktorý neplní a obchádza Boží zákon. Ale Ján vyznáva: “svieti už pravé svetlo”. Dielo vykúpenia spod moci zákona, diabla i smrti, už nikto a nič, žiadna moc nemôže a nebude môcť zmeniť, alebo zrušiť.
Bratia a sestry!
To je nepochybne pre svet a človeka – áno, aj pre nás a dnešný svet – dobrá správa. Vierou v Ježiša ako Svetlo sveta sa stávame pred Otcom ospravedlnení a omilostení a môžeme žiť v radostnej nádeji vzkriesenia a nového života. Zmenilo sa to, že už nie naše úsilie, naše plnenie zákona rozhoduje a rozhodne o našej prítomnosti a budúcnosti, ale viera v Ježiša ako nášho Záchrancu.
Ak Ježiša Krista ako “dar z neba” a prijímame a v tejto viere žijeme, nemôžeme zostať nevďační a nevšímať si vôľu Otcovu a vôľu nášho Pána. Staré prikázanie lásky platí, ale úsilie o plnenie tohoto prikázania lásky má v srdci kresťana úplne inú motiváciu a dôvod. Nie je to plnenie zo strachu pred trestom, ale dôvodom nového kresťanského spôsobu a štýlu života je teraz dobrorečenie a ďakovanie Pánu Bohu a vyvyšovanie, čiže oslava Pána Ježiša Krista. Z takejto viery sa rodí aj snaha milovať bratov a sestry ako tých, ktorí sú ako my všetci vykúpení tou istou krvou a telom Krista Pána.
Ján vo svojom liste dáva najavo, že takto verí a zmýšľa aj on a preto aj miluje starých aj mladých, otcov i deti, mládencov a panny. Nie preto, že musí, ale preto, že aj oni poznali a prijali Toho, ktorý je “od počiatku”. Aj oni, bez ohľadu na svoj pôvod, židovský alebo pohanský, sú rovnako pevní vo viere v Ježiša a v Jeho sile prekonávajú moc toho starého nepriateľa a jeho zvádzanie k zlému a neposlušnosti.
Dvojprikázanie lásky neznamená pre kresťanov, že milujú nekriticky všetko, čo je vo svete a všetko, čo slúži otcovi lži a nie Otcovi nebeskému. Neznamená a nie je ani akési trpné prijímanie všetkoho, čo myslí a robí svet a deti tohoto sveta. – Aby nedošlo k nedorozumenie, že kresťanská láska je tolerovaním aj zla, ktoré človek pácha, zmýšľa, alebo koná, apoštol Ján k tomu hovorí nasledovné slovo: “Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť hynie, ale ten, kto činí vôľu Božiu, zotáva naveky”.
Ak svet, hlása a vyznáva hodnoty ako napríklad: sloboda, spravodlivosť, sloboda svedomia, alebo dokonca vieru a lásku, celkom bežne a pravideľne pod tými slovami myslia deti sveta úplne niečo iné ako my. Pod slobodou myslia deti tohoto sveta – svojvôľu. Pod spravodlivosťou – mienia ospravedlňovanie zločinov svojich ľudí, pod rovnosťou – rovných a rovnejších, spod slobodou svedomia – morálnu bezzásadovosť (všetko je dovolené…) pod vierou – vieru v ľudí, v strany, alebo v modly. A pod láskou – sexuálnu revolúciu a porušovanie šietsteho Božieho prikázania. Všetko to apoštol menuje: “žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života”. Nič z toho však nezostáva naveky, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
Milí bratia a sestry!
Spomenul som na úvod budovateľské heslo z päťdesiatych rokov: “po starom sa žiť nedá…..” . Ako kresťania môžeme povedať, že “po starom”, znamená vlastne žiť ako “starý človek, starý Adam” – čiže život v hriechu, a toho sa snažme vyvarovať. Po novom, znamená život v pokání a nasledovaní Toho, ktorého svetlo svieti a bude svietiť, “hoc by hviezdy vyhasli”. Preto “napred”, znamená pre nás cestu nasledovania Krista Pána. Jemu dôverujme tu v časnosti, aby nám Jeho svetlo svietilo aj vo večnosti. Amen
18.nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2023 – Ľubomír Batka, nám.farár
Slovak