O dvojakom chlebe a pokrme
Za lásku Tvoju, Bože, svätú
za úrodu, za živobranie,
Za milosť, čo máš k zlému svetu,
Úprimné príjmi ďakovanie!
Za chlieb žitia, nímž’ sám si, Pane,
Sa k Tebe vznáša vrúca chvála,
Ku nebies trónu Tvojmu planie,
Dobrota večná, neskonalá!
Nuž, sýť nás sebou samým, Kriste,
By túžili sme v nebies stany;
Tys’ život náš i útočište –
Nám úkrytom sú Tvoje rany! Amen (Z.O.)
J 6, 24 – 29:
“Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili do loďky a prišli do Kafarnaumu, hľadajúc Ježiša. (25) Keď Ho našli, na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? (26) Ježiš im povedal: Veru, veru vám hovorím: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. (27) Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. (28) Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? (29) Odpovedajúc im Ježiš, riekol: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal” Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
V mesiaci októbri jednu nedeľu venujú naše cirkevné zbory poďakovaniu Pánu Bohu za úrody zeme. Myslíme pritom na všetky telesné dary, ktoré sme prijali z Jeho ruky. Chceme tak urobiť aj v našom spoločenstve. Uvedomujeme si pritom Božiu vernosť a lásku k celému stvorenstvu, ktorá sa prejavuje v plnení Božieho sľubu po potope: ” Dokiaľ však zem trvať bude, sejba, ni žatva,
chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc
nikdy neprestanú”. ( 1 M 8, 22)
Uvedomujeme, že Božia dobrá ruka sa otvára skutočne pre celé stvorenstvo a tak aj pre všetkých ľudí a Božia láska predchádza všetko ľudské konanie a myslenie. On nám dáva nepochybne viac, ako my prosiť vieme, alebo dokážeme.
Keď si ako kresťania uvedomujeme túto Božiu dobrotu a lásku, nechceme byť nevďačnými deťmi. Ďakujeme preto za chlieb každodenný a tým myslíme nielen samotný chlebík ktorý jeme, ale všetky telesné a hmotné dary, ktoré dostávame a prijímame pre náš telesný život.
Božie slovo, ktoré nám zaznelo na úvod hovorí o dvojakom chlebe a pokrme. Najskôr sa pripomína ten chlieb telesný, ktorý Pán Ježiš zázračne rozmnožil pre päťtisícový zástup z piatich jačmenných chlebov a k nemu aj pokrm z dvoch rybičiek.
Nemusíme byť prekvapení, že ten telesný chlieb je spomenutý na prvom mieste. Ak si v duchu sprítomníme slová modlitby Pánovej, zisťujeme, že medzi siedmymi prosbami je prosba o chlieb každodenný zaradená na štvrté miesto medzi siedmymi prosbami. Nie je teda na konci našich prosieb.
Skúsenosť pri hlásaní Božieho slova hovorí, že ak napríklad misionári chceli požehnane zvestovať Božie slovo ľuďom, nemohli ho úspešne hlásať ľuďom ktorí trpeli hladom a podvýživou, ale museli ich najskôr telesne nasýtiť. Telesný pokrm je nepostrádateľný pre život.
Preto aj sám Pán Ježiš, keď zvestoval Božie slovo zástupom pri galilejskom mori Tiberiadskom (Genezaretskom jazere), považoval za potrebné nasýtiť tých, ktorí Ho prišli počúvať.
Pravdaže, je inou vecou, že mnohí, keď boli zdarma nasýtení, chceli síce urobiť Ježiša kráľom, ale nie preto, že videli znamenie z neba a div, ktorý ako Boží Syn vykonal, ale jednoducho preto, že sa uspokojili len s telesným chlebom a pokrmom a duchovný pokrm už nehľadali.
Pán Ježiš to samozrejme videl a jemne im to vyčítal, pretože si neuvedomovali nebezpečenstvo duchovnej smrti. Tá hrozí z duchovnej podvýživy, pretože platí: “Nielen chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích”. Preto vyzval tých, čo Ho hľadali len ako darcu časného chleba a pokrmu:
”Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život”.
Bratia a sestry!
Vieme, že každá práca na poli, v záhrade, v sadoch, či viniciach si vyžaduje aj veľa ľudskej práce a úsilia. V pote tváre musí človek pracovať, aby svojím dielom prispel k dobrej úrode. Aj tu teda platí podobná vyýzva: Usilujte sa…
Chlieb každedenný nemajú ľudia získavať inak, len poctivo. Nie napríklad krádežou a výbojmi, ako to robili kedysi Midjánci po žatve v Izraeli. Žiaľ, podobné lúpeže, krádeže, prípadne ničenie úrody trvá bežne až dodnes. Aj pôdu máme chrániť, aby bola úrodná a človek má poctivo pracovať, aby nemusel žobrať, čo je tiež nedôstojné pre človeka.
Biblické slovo o práci človeka pripomína: “Kto nechce pracovať, nech ani neje”. Zažili sme časy, keď bolo toto biblické slovo deformované a vzniklo z neho heslo: “Kto nepracuje, nech ani neje”. To je však už celkom iné zameranie a zdeformovanie Božieho slova.
Keď roľníci, dnes farmári, pripravia pôdu, zasejú zrno, ošetrujú siatiny a potom obilie zožnú, iste musia vynaložiť mnoho úsilia. Oni sami však najlepšie vedia, že potom, keď všetko potrebné vykonajú, predsa o úrode rozhodujú aj iné sily. Slnko, dážď a príhodné počasie však už nie je niečo, čo človek môže ovplyvniť.
Žiaľ, mnohí si uvedomujú len ten svoj podiel zásluh na úrodách zeme a na pôsobenie Toho, ktorý dáva rozsievačovi semeno a pokrm, zabúdajú. Naším kresťanským postojom je, že máme vykonať to, čo môžeme a máme, ale súčasne myslíme aj na to, čo ovplyvniť nevieme a čo je prejavom Božieho pôsobnia a požehnania. So žalmistom preto vyznávame: “Jeho milosť trvá na veky”.
Za požehnanie, ktoré však potrebujeme všetci, deti – ktoré ešte nepracujú, – dôchodcovia, ktorí už nevládza pracovať, aj tí, ktorí majú iné poslanie a povolanie, máme spoločne – ako sme v úvode povedali – ďakovať Darcovi všetktých dobrých darov.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
2. Popri tom všetko, čo platí o kresťanskom pohľade na prácu a o úsilí človeka ktorým prisieva k všeobecnému blahu – zostáva trvalo aktuálne slovo Pána Ježiša, ako zaznieva v dnešnom evanjeliu. “Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život”, ktorý Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec” .
Týmto pokrmom je pokrm pre našu dušu a ducha. Tým pokrmom je slovo Božie a menovite aj evanjelium Pána Ježiša Krista. Slovo, ktoré nám pripomína Božie konanie pre náš život. Je to konanie, ktoré umožňuje, aby už náš časný život bol začiatkom života večného. Života, ktorý nekončí, ale trvá naveky vo večnom spoločenstve v nebeskej vlasti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Povedali sme, čo môže a má urobiť človek pre zabezpečenie telesného a pokrmu. Aké úsilie môžeme a máme vynaložiť, aby sa z darov zeme nasýtili všetci. Tu môže teda vznikúť v našej mysli otázka: Čo máme a môžeme urobiť pre naše spasenie? Čo treba konať a vykonať, aby nám zanelo raz pozvanie nášho Pána: “Poďte požehnaní domu môjho Otca a príjmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta”.
Už toto pozvanie nám ukazuje a naznačuje, že spása je dar, ktorý je nám pripravený a ponúknutý a na ktorom my sami nemáme nijakú zásluhu. Ľudia pri Galilejskom mori sa spýtali – iste aj za nás a za všetktých ľudí – Pána Ježiša priamo: “ Čo robiť, aby sme konali skutky Božie?”
Je to priam zakorenená predstava v nás, že spásu duše, večný život si môžeme a máme zaslúžiť svojí konaním, či vymodliť svojimi modlitbami. Preto počujme ešte raz a znovu, čo hovorí sám Kristus Pán: “ Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal”.
Je to jasná reč o hodnote viery v Ježiša ako Pána, Spasiteľa a Syna Božieho. Veriť znamená: Jemu plne dôverovať a na Jeho skutky a zásluhy sa spoliehať. V Jeho zasľúbeniach máme mať plnú istotu spasenia.
Preto tak, ako aspoň raz v roku ďakujeme s úprimným srdcom za Božie dary telesné, za úrody zeme – máme Mu trvalo ďakovať a dobrorečiť za dar a istotu večného života. Toto dobrorečenie a oslava má sa diať revalo tu v časnosti a bude pokračovať so všetkými zachránenými aj vo večnosti. Amen
19.nedeľa po Sv.Trojici 2023 – Poďakovanie za úrody zeme –
CZ Myjava – Ľubomír Batka, nám. farár
Slovak