„Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám.“ (4M 6, 22−27)
Tréma. Zažili sme to hádam všetci, či už ako deti, dospievajúci, ale isto to zažili na vlastnej koži aj rodičia či starí rodičia, keď sa prídu pozrieť na predstavenie svojich detí, alebo vnúčat. Možno si vtedy spomínajú ako to bolo kedysi s nimi. Predstavenie sa začne už o pár minút. Medzi mladými hercami je ten náš, tá naša, ktorí s obavami hľadia na zbiehajúce sa publikum. Na ich tvári je vidieť veľké napätie, úzkosť, nervozita. Zrazu sa ich pohľad zastaví, oči sa usmievajú, tvár žiari. Teraz sa veselo vlnia, celé telo zbavené strachu a trémy, pripravené na skvelé vystúpenie. Bol to pohľad ich rodičov, či starých rodičov, ktorý dodal týmto vašim potomkom všetku istotu a pokoj.
Rodičia veľmi dobre vedia, že toto stretnutie očí môže určiť postoj mladého herca na javisku. Vtedy nie sú potrebné slová, pretože dieťa vie, čo znamená pohľad rodiča. On je tam a pozerá, to znamená, že podporuje, prežíva predstavenie, sprevádza. Tento pohľad pripomína všetky výroky o láske, všetky predchádzajúce správy o sebahodnote, zručnostiach, zdravom sebavedomí. V mnohých krízových situáciách je „stretnutie očí“ kľúčové pre pozitívny ďalší vývoj. Stratený, zúfalý, utekajúci alebo vystrašený človek počuje „pozri sa na mňa!“. Až keď je pohľad zameraný na pohľad druhej osoby, potom môžete povedať viac viet. Bez nej by boli vo vzduchoprázdne. Mnohí dnes hľadia, ale akoby nechceli vidieť.
Boh a človek. Kto v tomto vzťahu hľadá pohľad toho druhého? Žalmista sa modlí: „Od svojej tváre nezavrhni ma“ (Ž 51,13a) akoby sa musel snažiť, aby sa k nemu Boh obrátil. Je to však kajúci žalm. Modlitba sa hovorí po spáchaní hriechu cudzoložstva a po vražde. Musel Dávid skutočne bojovať, aby zabránil Bohu, aby ho vyhnal zo svojej prítomnosti, alebo to bol kráľ, ktorý vyhnal Boha zo svojho života, keď spáchal zločin? Kľúč k odpovedi na túto otázku možno nájsť v opise hriechu spáchaného prvými ľuďmi. Boli to Adam a Eva, ktorí sa schovali a Boh kráčal vo vánku dňa po záhrade a hľadal ich. „Adam, kde si?” (1M 3, 9) Či nevedel o neposlušnosti? Boh chcel o to viac stretnúť človeka, chcel sa mu pozrieť priamo do očí a porozprávať sa s ním o tom, čo sa stalo. Aj za takýchto okolností, keď nás zožierajú výčitky svedomia a v Božích očiach môžeme vidieť smútok, je to lepšie ako odcudzenie.
Boh sa neustále pozerá na človeka. Možno ktosi povie: „to je hrozné!“. Je pre nich ťažko akceptovateľné, že na nich neustále dohliada Boh. Stotožňujú Jeho pohľad s pohľadom sudcu, ktorý všetko registruje, aby zhromaždil dôkazy proti nim. Mnohí ľudia cítia takéto nepohodlie. Jedným z dôvodov je spôsob, akým sme vychovávaní v duchu varovania „buďte dobrí, boh sa pozerá!“. Prísľub Božej tváre voči nám je zdrojom nášho šťastia. Preto je to zahrnuté v slovách požehnania. Akí by sme boli beznádejní, keby sa ukázalo, že Boh sa nepozerá na nás, ale iným smerom! Cítili by sme sa ako malí herci na veľkej scéne života, nervózne by sme hľadali pohľad nášho nebeského Otca.
V Jánovom evanjeliu sa opakovane zdôrazňuje jednota Otca a Syna. Ježiš oznamoval vôľu svojho Otca. Kto Ho videl, videl Otca. Napokon pokračovaním diela Syna je Duch Svätý, ktorého úlohou je pripomínať, či skôr vysvetľovať Ježišovo učenie, vďaka ktorému sa môže Božie kráľovstvo dynamicky rozvíjať. V Ježišovom postoji môžeme vidieť pôsobenie Otca. V každodennej prítomnosti Spasiteľa medzi ľuďmi bol dôležitý pohľad. Nebál sa pozrieť hlboko do očí človeku, a to je vlastnosť odvážnych ľudí, ktorí majú niečo dôležité povedať, ktorí milujú a rešpektujú ostatných. Tak tomu bolo napríklad v rozhovore s bohatým mladíkom. Predtým, ako mu povedal, aby šiel predať všetko čo mal, najprv sa naňho pozrel s láskou (Mk 10, 21). Takto Boh smeruje svoje slová k nám. Pozerá sa na nás s láskou a potom nám hovorí, čo máme robiť.
Keď počujeme slová Áronovho požehnania „nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe“, predstavme si Ježišove oči plné lásky, vrúcnosti, empatie a sily. Nech vedomie, že sa na nás pozerá, nám dá odvahu žiť. Nech nám Jeho pohľad jasne hovorí, že je s nami, je prítomný v našich životoch ako rodič počas dôležitého predstavenia svojho dieťaťa. Nech v našich srdciach zavládne Boží pokoj, ktorý nám umožní pozrieť sa druhému človeku priamo do očí s odvahou a vášňou lásky.
Pokoj Vám!!
Slovak