Sú časy, kedy Boh mlčí. Potom to vyzerá tak, ako keby nejestvoval.Hovorí sa o Ňom predsa snáď v kázňach a v diskusiách. Ale Boh je pritom iba len ako myšlienka, predstava, z ktorej nevychádza nijaká sila, ktorá nami hýbe.
Každé bezmyšlienkovité použitie slova "Boh" ukazuje, že – ten kto tak rozpráva – netuší, o čom rozpráva. Je stiesňujúco, ak Boh takto mlčí, či pre jednotlivého človeka alebo celú kultúru. Toto mlčanie nás môže zahaliť ako nejaká hmla. Potom sa sami seba pýtame , či je Boh iba nejaká ľudská predstava .Vnútorná prázdnota a pocit bezzmyselnosti, ktoré pozna mnoho ľudí, a ktoré asi každý tu a tam nanovo pociťuje, rozširuje sa, keď Boh mlčí. Ale my by sme si mali hovoriť: Je to sám Boh, ktorý mlčí. On koná aj počas svojho mlčania. O to viacej musíme sa modliť k Nemu a čítať v Biblii. Potom jedného dňa zakúsime: Boh sa dáva spoznávať. Hovorí k nám cez Bibliu, cez dobrú radu priateľa, cez otrasné ,snáď aj hrozné udalosti, ale aj cez nezaslúžené šťastie.
Boh hovorí a ukazuje svoju moc v hrozných udalostiach , ako aj v tých obšťastňujúcich, zachraňujúcich a oslobodzujúcich. Je rozšíreným omylom myslieť si, že koná len v udalostiach , ktoré zodpovedajú našim želaniam a prinášajú nám to, čo sa nám páči. Nie, aj v tom, čo nám prináša nešťastie, on koná. Ale potom je nešťastie ,ktoré nás bolí, v skutočnosti nijaké nešťastie. Ale v tomto prípade nás Boh vedie na cestu, ktorú nepoznáme, k tomu, čo nám poslúži najlepšie. A potom sa nám tma stáva svetlom, v ktorom poznaváme: Všemohúci Bože, ďakujeme Ti, že môžeme ku Tebe hopvoriť a menovať Ťa svojim Otcom. Pomôž nám, aby sme túto nezaslúženú dobrotu nezneužili, ale aby sme ku Tebe hovorili ako deti ku svojmu otcovi..Amen.
(Die feste Burg, ev.farár Dr. Eberhard Leppin, Marburg)
Slovak