Dies viridium. Zelený štvrtok
Krv Tvoja, Pane náš,
je kňazstva Tvojho pečať
a s Otcom spája nás,
by nemusel nás trestať.
Krv Tvoja, Pane náš
nás k láske ponúka,
v nej spasenie je isté
a stála záruka. Amen. (M.R.)
Ž 22, 23 – 32:
“ O Tvojom mene budem rozprávať svojim bratom,
uprostred zhromaždenia chcem ťa chváliť:
(24) Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho!
Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho!
A bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela!
(25) Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka,
neskryl si pred ním svoju tvár.
Keď volal k Nemu, počul Ho.
(26) Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore,
vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja.
(27) Pokorní budú jesť a nasýtia sa,
a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú.
Nech vaše srdce žije naveky!
(28) Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinu všetky končiny zeme
a klaňať sa Ti budú všetky čelade národov.
(29) Lebo Hospodinu patrí kraľovanie,
On je vladárom nad národmi.
(30)Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi,
pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu
a nemôže si dušu živú zachovať.
(31) Potomstvo bude slúžiť Jemu,
o Pánovi (32) sa bude rozprávať budúcemu pokoleniu,
a hlásať budú Jeho spravodlivosť
ľudu, ktorý sa narodí,
že On to učinil.” Amen
Krista Pána chváliaci bratia a sestry!
Je to zvláštny pocit, keď viaceré dôležité pravdy a posolstvá Zeleného štvrtku môžeme počuť v slovách žalmistu Starej zmluvy, prostredníctvom viery človeka žijúceho niekoľko storočí pred príchodom Ježiša Krista. Skôr, ako Ježiš ustanovil svoju svätú Večeru, skôr ako bol zradený, skôr ako trpel, oznámil to Pán Boh v prorockých slovách žalmistu ako predpoveď svojho zámeru a svojej vôle. Na Zelený štvrtok si sprítomňujeme viaceré dôležité udalosti. Predovšetkým dnes myslíme na ustanovenie Pánovej svätej Večere po paschálnej večeri, ktorú slávil so svojími učeníkmi.
Paschálna večera sa slávila a slávi dodnes na pamiatku vyslobodenia Izraelcov z Egypta v každej židovskej rodine. Ježišovou rodinou boli Jeho učeníci, ale počas nej Ježiš označil aj svojho zradcu. Po “poslednej Večeri” odišiel Pán s učeníkmi do Getsemanskej záhrady, keď sa pripravoval na vypitie “kalicha utrpenia”, odovzdávajúc sa do Božej vôle. Učeníci nemali dosť sily, aby Ho podopierali a po Jeho zajatí Ho v strachu opustili.
Na jednej strane V Getsemaane vidíme pripravenosť Pánovu zomrieť za hriešnikov, ale na strane druhej slabosť a pád človeka. Prejavil sa nielen v Judášovom zradnom bozku, ale aj v snahe učeníka Petra mečom bojovať za Ježiša a násilím napraviť vlastné zlyhanie. Učeníci sa v záhrade nemodlili, ale spali a preto zlyhali. Následne Peter na dvore veľkňaza trikrát svojho Majstra zaprel a s plačom Ho opustil.
Tento jeho pád je poukazom na falošnú ubezpečenosť človeka, keď si myslí, že sám, zo svojich síl, bez dokáže pri Ježišovi vytrvať. Ukázalo sa, že bez Pánovej pomoci a milosti to nie je možné. Petrove slová spojené s prísahou ukazujú nielen jeho slabosť, ale upozorňujú nás všetkých na našu nechopnosť zotrvať vo viere bez Božej pomoci.
Zelený štvrtok je preto aj príhodným časom pokánia, keď môžeme pristúpiť ku spovedi – i keď tento rok pre trvajúcu pandémiu je situácia iná. Možno sa niekedy pri predložení spovedných otázok v duchu pýtame, ako a v čom sme skutočne zhrešili? O aké konkrétne odpustenie sa máme usilovať a prosiť? Možno si nie sme vedomí nejakého konkrétneho hriechu, ktorý zaťažuje naše svedomie a iba mechanicky odpovedáme na spovedné otázky.
Stačí sa však zamyslieť nad našimi sľubmi vernosti, ktoré sme dali a vyslovili pri rôznych príležitostiach. Či sme ich neporušili, podobne ako Peter, ktorý Ježišovi sľuboval: “Keby Ťa aj všetci opustili, ja Ťa nikdy neopustím”? Dnes máme opäť možnosť skúmať samých seba. Dodržali sme manželské sľuby vernosti a lásky, tak ako sme ich vyslovili pri kresťanskom sobáši: “Budem ťa milovať, o teba sa starať, vernosť ti zachovávať a s tebou tak nažívať, ako to pán Boh vo svojom slove prikazuje”?
Preskúmajme našu vernosť, ako sme dodržali krstné sľuby ako rodičia a krstní rodičia. Svedčili sme o viere svojim deťom a vychovávali ich v bázni Božej a v napomínaní Pánovom? Môžeme sa zamyslieť aj nad hodnotou nášho konfirmačného sľubu, ktorý bol sľubom vernosti Pánu Bohu, našej cirkvi a Ježišovi ako Pánovi. Zamyslime sa, ako plníme sľuby, ktoré sme zložili ako presbyteri a cirkevní funkcionári pred tvárou zboru. V nie poslednom rade aj nad hodnotou sľubov o polepšení života, daných pri spovedi a Pánovej Večeri.
Ani tmavá noc v Getsemane neprikryla hriechy malovernosti a dokonca otvornej zrady Krista. Niet takej tmy a noci ani vôkol nás, v ktorej by nás ako hriešnikov neodhalilo svetlo Kristovho slova. Boží zákon ukazuje a odkrýva mnohé naše hriechy a neprávosti. Ak je človek taký slabý, nebolo by divu, ak by nás Pán Boh zavrhol a odvrátil od nás svoju tvár. Ale my smieme dnes myslieť aj na to, ako Pán pozrel na Petra! Nie s hnevom, ale s túžbou po jeho obrátení.
Slová žalmistu hovoria do nášho strachu, našej hanby a možno aj žalosti nad našimi hriechami: “Lebo On nezavrhol, ani si nezošklivil biedu úbožiaka, neskryl pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho”.(v.25) Ak nás hriech aj oddeľuje a vzďaluje od Pána Boha a vrhá nás do trápenia z jeho následkov, Pán Boh sa zmilúva nad nami vtedy, ak naše hriechy skladáme na Božieho Baránka. On ich chce a môže z nás sňať, keďže už skôr trpel za hrieichy celého sveta. On sám nemal hriechu, ale na kríži trpel ako hriešnik, keďže trpel za naše hriechy.
Tak, ako sú naše hriechy skutočné, tak bolo skutočné aj Pánovo utrpenie, vrátane pocitu opustenosti a vzdialenia sa Otca nebeského a Jeho láskyod Neho. Ježiš na kríži prežíval opustenosť, tak ako ju prežíva a cíti v konečnom dôsledku každý hriešnik. Preto sa modlil tak vrúcne, tak naliehavo a opravdovo.
Božiu milosť spoznal a našiel trpiaci žalmista i trpiaci Ježiš, ktorý trpel za nás. Zelený štvrtok je pre nás dňom pokánia, ale aj dňom “zeleným”, totiž dňom nádeje a uzdravenia našich duší. Žalmista vyznáva: ” Z teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa ho boja. Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky”. Podobne smieme vyznávať aj my, keď siahame po pravom chlebe, ktorým je Kristus Pán. Preto radi spievame a vyznávame našu nádej sovami nábožnej piesne:
“Na Krista svoje hriechy, / som zložil už cele –
veď On, Baránok tichý / ich niesol na tele –
Môj hreich a moje viny, / skryl On do svojich rán,
bez Neho duše hynú – / v Ňom však ja spásu mám :/: (ESP )
Nezabúdajme na Pánovo pozvanie a Jeho prestretý stôl milosti. Jej prijatie nás v konečnom dôsledku vedie k úprimnej radosti, chvále a dobrorečeniu Pánu Bohu, ktorý sa zmilúva nad nami. Opäť je nám príkladom vyznanie žalmistu, ktorý hovorí: ” O Tvojom mene budem rozprávať svojím bratom, uprostred zhromaždenia chcem Ťa chváliť: Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! A bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela!”. (v.23 – 24).
To, čo môžeme a máme urobiť my, okrem vyznania hriechov, výstižne to hovorí aj pieseň mladých kresťanov:” Všetko, čo môžem dať, je chvála, všetko čo môžem je vďaka. Všetko, čo môžem dať je: podvihnúť svoj hlas ku Tvojej chvále”.
Popri tých smutných udalostiach na ktoré myslíme na Zelený štvrtok, je tu teda aj posolstvo o nádeji, ktorá vedie k dobrorečeniu (eucharistia). Večera Pánova je najvyššou možnou chválou a najvyšším dobrorečením Pánu Bohu. Ňou je naše srdce obnovené a naše vnútro očistené.Tí, čo hľadajú milostivého Boha, v Ježišovi ho nájdu a prijímajú povzbudenie: “Nech vaše srdce žije naveky”.
S apoštolom Pavlom smieme vyznať: “Nikto a nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.”
Ani umieranie, ani moc smrti nemôže zničiť život, ktorý tvorí a dáva Ježiš, Boží Baránok.
Slová, ktoré žalmista vyznal o Hospodinovi, platia aj o jeho Synovi a Pomazanom (Mesiášovi). “Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať.”( v.30) Preto je dnešný večer nielen dňom žalostenia nad nad nami, nad našimi hriechami a nad našimi deťmi, ale aj pomocou k utvrdeniu vo viere v Krista a povzbudením v nádeji na záchranu skrze Jeho dielo.
V minulosti bol v našej evanjelickej cirkvi zvyk, že Zelený štvrtok bol aj dňom konfirmácie, spojenej s prvým prijímaním Pánovej Večere. I keď sa táto prax už zmenila, sme radi z tvoriacej sa novej tradície, keď na Zelený štvrtok pristupujú k Večeri Pánovej celé rodiny, starí rodičia, rodičia i deti. Nedajme si vziať, alebo pokaziť túto tradíciu momentálnymi prekážkami. Povzbuďme sa preto záverečnými slovami žalmistu:
”Potomstvo bude slúžiť Jemu,
o Pánovi sa bude rozprávať budúcemu pokoleniu,
a hlásať budú Jeho spravodlivosť
ľudu, ktorý sa narodí,
že On to učinil”. (v.31 – 32)
Pán Ježiš túži i nás prijať pri svojom stole tu v časnosti a potom vo večnosti. Amen
Zelený štvrtok Ľubomír Batka st.
Slovak