Parasceve. Veľký piatok

                  Parasceve. Veľký piatok             

Dotrpels´, Pane, – mraky tmy sa nížia

A verní tvoji skladajú Ťa z kríža-

I my niesť chceme Tvoje drahé telo

Čo za nás v ranách bolestne sa chvelo.

Nad hrobom Tvojím – v tomto Božom chráme,

Stojíme – Teba , Pane ukladáme,

Do duší našich, vediac, že smrť zvládneš

A slávne vstaneš – i v nás slávne vstaneš. Amen. (M.R.)

Ž 22, 1 – 22:

“Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku!

(3) Bože  ôj, volám vo dnes, – ale Ty sa neozývaš,

aj v noci, – ale nemôžem sa utíšiť.

(4) Ty však tróniš ako svätý,

Ty, chvála Izraela.

(5) V Teba dúfali naši otcovia,

dúfali, a Ty si ich zachraňoval.

(6) Ku Tebe volávali a vyslobodzoval si ich,

v Teba dúfali a nebývali zahanbení.

(7) Ja som však červ a nie človek,

potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý.

(8) Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú,

vyškierajú sa, potriasajú hlavou:

(9) Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, 

nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie!

(10) Veď Ty si ma viedol od narodenia,

dal si mi nádej na matkiných prsiach.

(11) Odkázaný som na Teba už od života matky,

od lona matky mojej Ty si Boh môj!

(12) Nebuď mi ďaleký, je blízko súženie

a spomocníka niet.

(13) Obkľúčilo ma mnoho juncov

a mocné býky z Bášánu ma obklopili.

(14) Otvárajú si na mňa ústa

ako dravý a revúci lev.

(15) Rozlievam sa ako voda, 

uvoľňujú sa mi všetky kosti,

moje srdce je ako vosk,

rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach.

(16) Ako črep vyschla moja sila

a jazyk sa mi k ďasnám prilepil,

kladieš ma do prachu smrti.

(17) Lebo psi ma obkľúčili,

obkolesila ma tlupa zlosynov

 a prebodi mi ruky, nohy.

(18) Môžem si spočítať všetky kosti,

oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne.

(19) Rozdeľujú si moje šaty

a o môj odev mecú lós.

(20) Ale Ty, Hospodine, nevzďaluj sa!

Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc!

(21) Zachráň mi dušu pred mečom,

moju jedinú z moci psov.

(22) zachráň ma z tlamy leva

a z rohov byvolov – Ty si ma vyslyšal.” Amen

            Milí bratia a sestry, milí priatelia!

    Veľký piatok je veľkým sviatkom preto, lebo Ježiš Kristus v tento deň dokonal svoje vykupiteľské dielo a priniesol dokonalú obeť za hriech sveta, i za naše hriechy. Jeho smrť nebola justičnou vraždou, ani dielom spolupráce Pontského Piláta a predstaviteľov židovského národa, ako sa to mnohým javí, keďže je napísané: „V deň spriatelili sa Herodes a Pilát, predtým boli totiž nepriatelia“. Spomienka na Kristovo utrpenie a Jeho nevinnú smrť nás preto nemá viesť k hnevu, alebo k akejkoľvek odplate Ježišovým nepriateľom. Ježišova smrť bola a je trvalým darom Božej milosti pre všetkých ľudí, židov, pohanov i bývalých pohanov, pretože Ježiš prišiel ako Záchranca pre všetkých ľudí. To je dôležité posolstvo o význame zástupného utrpenia nevinného Božieho Baránka pre nás, slabých a hriešnych ľudí.

      Veľký piatok je však veľký iste aj preto, že priniesol a prináša dodnes veľké „triedenie duchov“. Veľmi jasne to vidíme z pašiových správ, ktoré nás vedú na Golgotu, pod kríž Pánov. Apoštol Pavel napísal v liste kresťanom do Korintu, že zvesť o kríži je „židom pohoršením a pohanom bláznovstvom, ale povolaným  k spaseniu, je „Božou mocou a múdrosťou“. ( 1 K 1, 23-24)

   Veľký rozdiel v chápaní a dôvere v Ukrižovaného Krista Pána vidíme už pri oboch zločincoch, ktorí boli ukrižovaní s ním. Jeden z nich sa kajal a prosil o milosť a potom smel počuť vzácne zasľúbenie: „Veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji“. Druhý sa však posmieval a rúhal a ponúknutú milosť a cestu k získaniu večného života nevyužil. Aj ostatní židia, ktorí sa „prišli pozrieť na to divadlo“- odchádzali z Golgoty jedni s vyznaním viny a bili sa v prsia, iní však boli presvedčení,  že vydaním Ježiša Rimanom, zachránia svoje deti i národ, ako im to tvrdil ich veľkňaz.

  Rozdielne si počínala aj popravčia čata, ktorá sa ulakomila na Ježišove šaty, ale veliteľ, rímsky stotník, keď videl ako Ježiš umieral vyznal:“Tento bol naozaj Syn Boží, spravodlivý“.

   Milí priatelia! – Často je počuť názor, že Ježiš mal síce pekné a dobré myšlienky, ale boli neuskutočniteľné v tomto svete, preto je Jeho osoba síce sympatická, ale práve kríž bol Jeho prehrou a Jeho osobnou tragédiou. Pre svoje ideály ostal opustený.

   Niektorí idú ešte ďalej a hovoria podobne, ako napríklad nemecký filozof Nietsche koncom 19.storočia a opakujú jeho myšlienku o mŕtvom Bohu. „Boh je mŕtvy a kostoly sú jeho hrobom“. Niet divu, že takými názormi a tiež myšlienkami  o „nadčloveku“, prispel k vytvoreniu ideológie nacizmu a fašizmu v Nemecku. Kam takáto ideológia Nemecko i mnohé časti Európy zaviedla – je známe.

  Ešte celé desaťročia po vojne sme mohli vidieť v bývalej NDR rozbité kostoly: v Drážďanoch, v Karl-Marxstadte, alebo v Berlíne, v ktorých poletovali len holuby. Návštevníkovi mohla napadnúť aj takáto otázka: „Nie je toto hrkútanie holubov v kostoloch Pánu Bohu milšie, ako reči, ktoré tam odznievali pred i cez 2.svetovú vojnu?” – Vo veľkom berlínskom Dóme ostala nad portálom ako zázrakom neporušená socha žehnajúceho Krista, ktorý síce bol ukrižovaný, ale ktorý zostáva „Kniežaťom pokoja“ a prináša ľuďom posolstvo lásky a pokoja. Vždy, keď si ľudia vybrali cestu bez Krista, alebo proti Kristovi, končí ich cesta v prachu …

     Pašiové udalosti Veľkého piatku sú popretkávané výrokmi prorokov a predpovedí zo SZ o trpiacom Božom služobníkovi. (Iz 53) Umožňujú nám vidieť a poznať Ježiša správne a správne chápať  zmysel Jeho utrpenia a smrti na kríži. Takýmto svedectvom je aj 22.žalm, ktorého prvú časť sme dnes na úvod vypočuli.

    Slová žalmistu sú zdanlivo zúfalým a bezmocným volaním a modlitbou človeka, ktorý sa nachádza vo veľkom súžení. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? – ďaleko si od mojej spásy, od slovo môjho kriku…“. Podľa tejto úvodnej prosby niektorí usudzujú, že Pán Boh svojho Syna v utrpení a na kríži opustil, tak ako Ho predtým opustili aj Jeho učeníci okrem Jána.

   Napriek výstižnému opisu veľkého utrpenia na kríži, keď sa slovami žalmistu Ježiš modlil:

“Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie „ ( v.16) – ale i ďalšie slová:“ Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti – obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. (17) Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. (18) Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev mecú lós“….“(19) – 

Napriek Jeho ťažkému utrpeniu tento výkrik bolesti pochopíme až vtedy, keď počujeme aj záver tejto prvej polovice žalmu: „ Ty si vyslyšal“! Ježiš vie, že Boh ho na kríži, ani v smrti neopustil.

   Podobne aj celá druhá polovica 22.žalmu je vyjadrením chválospevu a vďaky za vypočutie prosieb za záchranu, spojenú s istotou: „ON TO UČINIL“.

    Aj my máme skúsenosť, že:“keď je bieda najväčšia, platí, že pomoc Božia je najbližšia“. Nie náhodou Pán Ježiš cestou na Golgotu povedal žialiacim jeruzalemským ženám: „Neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami“.

    Bratia a sestry!

   Skúsenosť ľudu SZ, skúsenosť viery otcov, keď volávali k Bohu a nebývali zahanbení platí aj pre nás. Platí pre každého, kto svoj život spája s Kristom, kto berie svoj kríž na seba a tak Ho nasleduje. Ak znáša neraz aj výsmech a pohanu svojho okolia, nebude zahanbený!  Preto sa s dôverou utiekame pod Kristov kríž a spoliehame sa na Jeho zásluhy, v istote viery: “že konečne s Ním vždycky zvíťazíme“. Jeho ruky, ktoré boli prebodnuté pre naše priestupky, nie sú bezmocné.

   Napokon si pripomeňme, že Veľký piatok odhaľuje nielen hĺbku viery, ale aj nevery a hĺbku pádu človeka do hriechu. Veľkosť utrpenia jedného človeka je súčasne svedectvom a opisom neľudskosti mnohých ľudí. Žalmista nás nevedie na exkurziu do safary, ani do ZOO, keď spomína rôzne dravé zvieratá, podieľajúce sa na utrpení človeka. Spomína: “mocné býky z Bášanu, ostré rohy byvolov, dravé levy s krvavými ústami a tlupu psov, ktorá ho obkľúčila”. Tým všetkým totiž neraz je a stáva sa človek pre svojho blížneho – ako aj staré príslovie hovorí: „ Človek človeku vlkom“- (Homo hominis lupus“). Na Golgote žiadne zvieratá neboli, ale ľudia, ktorí sa neraz práve takto dokazujú a chovajú.

    Možno takúto, či podobnú skúsenosť majú aj mnohí z nás. Práve to bol dôvod Ježišovej smrti: hriech človeka, ktorý sa takto chová a nedokáže vystúpiť z tohto bludného kruhu hriechu a zla. Pán Ježiš však ani jednému z hriešnikov nehrozil pomstou, ale ponúka ako východisko svoje odpustenie, svoje zásluhy a účasť na svojom svätom živote.     

   Keď raz príde k tomu, že budeme podobne volať a prosiť svoje: „SOS“- „Bože zachráň naše duše“ – On – ukrižovaný muž bolesti, ale aj vzkriesený Pán nám podá svoju ruku a nenechá nikoho opusteného v utrpení, ani v prachu smrti. S Ním a v Ňom môžeme prejsť zo smrti do života. V Jeho ranách, v Jeho vyliatej nevinnej krvi môžeme nájsť a spoznať Záchrancu, ktorý nás počuje. V Ňom a skrze Neho nájdeme milostivého Pána Boha, ktorý hriešnikov prijíma do svojho večného domova a kráľovstva pokoja. Amen.

            Veľký piatok    Myjava    Ľubomír Batka st.

                       Modlitba na Veľký piatok:

Pod kríž Tvoj padám, Kriste môj, Pane ukrižovaný:

Bojuješ za mňa smrti boj, prúdi svätá krv z dlaní:

Ty trpíš, hoc ja som zhrešil, Ty mrieš, aby som večne žil. 

(ESP 108, 1)

  Pane Ježiši Kriste, drahý náš Vykupiteľ, vzdávame Ti neskonalú vďaku za to, že si za nás podstúpil krutú smrť na kríži. Svojím nevinným umučením a smrťou si dokonal dielo nášho vykúpenia. Baránok Boží, za nás ukrižovaný, pomôž nám prosíme, aby sme v nikom a v ničom nehľadali spasenie, ale v Tebe samom zložili svoju nádej. Preto voláme: Buď milostivý nám hriešnym!  Zachovaj nás v Tvoje láske a v pravej viere a nádeji. A raz, keď aj my dokonáme časnú púť, príjmi nás k sebe, do večnej nebeskej radosti.

   Prihovárame sa aj dnes za všetkých nemocných, slabých a chorým: posilni ich na tele i na duši. Prosíme, aby si láskavo prijal na milosť aj všetkých našich drahých a našich blížnych, ktorých sme odprevadili  uplynulých dňoch  k Tebe na večnosť.

   Prosíme, posilni všetkých pozostalých a plačúcich nádejou na vzkriesenie a večný život.

    Daj silu tým, ktorí s pocitom zodpovednosti, obetavo slúžia nám i našim blížnym u nás doma i vo svete, v rozličnom postavení,  v čase tejto nebezpečnej pandémie. – Napokon, popraj všetkým, nech tieto sviatky  do ktorých vstupujeme prinesú duchovné rozvlaženie  a nádej na život večný a spasenie! Amen

Komentovať