Martin Braxatoris — Ajhľa, vstupujeme

Martin Braxatoris — Ajhľa, vstupujeme

Pred Veľkou nocou z končín Galileje
zástupy tiahnu k mestu z všetkých strán,
z úst vstupujúcich ozón žalmov zneje, —
a k zástupom toť druží sa aj Pán
i s dvanástimi – Idú radostne . . .
V tom stíchne žalm a zvládne chvíľka nemá,
a Ježiš vraví vážno-slávnostne:
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema“

„a naplní sa prorocká reč cele:
Syn človeka tam bude lapený,
zľahčený, zbitý na duši i tele,
na kríži v pokon umrie strýznený…“
Tak vraví Pán. Vie všetko, všetko zná
a predsa žiadnej obrany On nemá,
mier v líci, v srdci smelosť zázračná —
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema.“

Veď vie, že cesta kríža vedie v slávu,
vie: tretieho dňa z mŕtvych vstane zas
a potom zdvihnúc majestátne hlavu
zas navráti sa v nebies slávojas,
cez Jeruzalem zemský – v svrchný ten,
(z neho bol predtým prišiel do Betléma
na krátko, dielo spásy zvŕšiť len) —
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema.“

Hľaď na Neho, priľni k Nemu, Boží ľude,
tiež kráčaj, vstupuj verne za Ním, s Ním,
sa neboj, keď ti víchor strastí zhudie
nad hlavou biednou hlasom úžasným,
„Ním, za Ním smelo v kríž a útrap spieš,
si predsa Jeho národ, Jeho plema,
buď vždycky heslom Tvojho žitia tiež:
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema.“

S Ním, za Ním smelo – to tá pravá cesta:
cez útrap k sláve . . . Kto s Ním trpí tu,
s Ním do onoho spiecha nebies mesta,
s Ním vojde v slávu onú večitú.
Ó, šťastný, kto sa Jeho horlivo
vždy drží, inej túžby, cieľa nemá,
kto všade, vždycky volá pravdivo:
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema!“

Komentovať