Pánov deň sa približuje

                                  Pánov deň sa približuje

Noc pominula – deň je tu

tichunké ráno adventu.

Ó, Pane, ráč nás slovom vodiť

a uč, jak patrí, za dňa chodiť-

nie v staraní sa o telo

– dosť ono v hriechu hovelo – 

lež v rúchu novom, strojnom čiste

v tom Tvojom rúchu, Pan Kriste! Amen (M.R.)

Žd 10, 23 – 25:

“Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. (24) A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. (25) Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíte, že sa približuje ten deň”. Amen

     Advent je výzvou k vykročeniu na novú etapu cesty, ktorá je pred nami. Je to cesta smerujúca ku dňu druhého príchodu Pána. Tak, ako každý nový deň znamená priblíženie sa k večnosti, tak aj nový advetný čas nás približuje nielen k Vianociam, ale aj k plnosti spásy, k dokonalej láske, k plnej radosti a trvalému pokoju a k prebývaniu s Pánom vo večnosti. Naša cesta k večnosti začala v svätom Krste. Cieľ tejto cesty je vo večnom živote v kráľovstve Božom. Nie sme v nejakom začarovanom kruhu, kde sa vraciame k tomu istému bodu, k novému adventu, ako na “kolotoči”. Sme na ceste. S novým adventom sme sa nevrátili tam, kde sme boli vlani, ale sme bližšie k Pánovi Ježišovi a Jeho druhému príchodu na konci vekov. Preto sa nám “netočí hlava”, ale sme dobrej mysle. 

      Pánov deň sa približuje, preto:

  1. Božiu vernosť oslavujme
  2. na konanie dobrého nezabúdajme  
  3. svoje zhromaždenia neopúšťajme

     Bratia a sestry!

     Život prežívaný akoby “na klotoči” ( v kruhu) nechajme tým, čo veria, že nič nové sa pod slnkom nedeje, ani neudeje. Takým, ktorí nemajú “budúcnosť a nádej”. Ktorí čakajú na smrť a nie na život. Ktorí sa klaňajú iba “veličenstvu smrti”. My sme aj dnes prišli na služby Božie osláviť Božiu moc a vernosť. So svojou duchovnou matkou, evanjelickou cirkvou spievame a vyznávame:

               ”Chvála Ti, Bože verný, že podľa zasľúbení,

                 Spasiteľa si nám dal, v ľudskom tele Ho poslal.” (ESP 10,1)

     Povzbudzujeme sa v nádeji, že Ten, ktorý naplnil a stále plní množstvo svojich sľubov, splní aj tie sľuby najvyššie a najkrajšie. Predovšetkým myslíme na naplnenie Božieho sľubu z raja, ktorý s M.Lutherom a starými cirkevnými otcami môžeme nazvať ”prvé evanjelium”. Hovorí o tom, že “potomok narodený zo ženy rozdrtí hlavu hadovi”. Čiže porazí na hlavu moc starého nepriateľa ľudí, satana, diabla, toho starého nepriateľa, ktorý sa stal Božím i naším nepriateľom. “Ten starý nepriateľ, zničiť by nás chcel”- vyznávame v prvom verši našej evanjelickej hymny. Že sa tak napriek pádu prvých ľudí, ale i naším pádom do hriechu nestane, je dar Božej milosti. 

     Tento Boží sľub a Boží plán spásy sa začal plniť a uskutočňovať vo vtelení večného Božieho Slova. V Ježišovi Kristovi a v Jeho počatí v ľudskom tele, pod srdcom vyvolenej ženy, panny Márie. Vtelenie (inkarnácia) je predohrou k oslavnej “Óde na radosť”, ktorá sa uskutočnila a zaznela na prvé Vianoce, keď anjel – posol Boží zvestoval “veľkú radosť všetkému ľudu”. Vtedy prišiel a narodil sa “pravý Boh a pravý človek” do tohoto sveta, aby bol s nami a my aby sme boli s Ním.

Preto už dnes v našom spoločenstve viery Božiu vernosť oslavujme.

Adventné posolstvo plynule prejde do vianočného posolstva a spolu sú tou najradostnejšiu správou pre svet a človeka padlého do hriechu. Advent je čas tichej, ešte akoby skrytej radosti, ale radosti skutočnej a pravej. Preto platí: “Aký advent, také Vianoce”.

     Mnoho Božích sľubov daných srkrze prorokov sa naplnilo v Pánovi Ježišovi a Jeho príchode. Nič neostalo po starom. V Ježišovi prišli “nové veci”, nové udalosti a dary pre ľudí. Ježiš prišiel pre všetkých a proti nikomu, iba proti hriechu, diablovi a smrti. “Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je ten, ktorý dal to zasľúbenie”.  Práve tak platí aj zasľúbenie nášho Pána, ktorý prichádza k nám v daroch svojej svätej Večere a hovorí: ”Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život”. Prijatím Pánovho slova a sviatosti oslávime Otcovu a Jeho vernosť a posilníme sa vo viere, že On je “Bohom s nami”.

   2. Bratia a sestry!

    Posilnenie viery v Pánov príchod v daroch Jeho svätej Večere dnes a súčasne v Jeho druhý príchod, povzbudí nás v odvahe konať a žiť v sile viery. Takáto viera má totiž vždy svoje dobré ovocie v láske a dobrom konaní. Apoštolské slovo hovorí: ”Pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali v láske a v  dobrých skutkoch”. To znamená, aby sme sa učili spoločne od Ježiša ako máme žiť a ako konať skutočné dobro. Tým prvým, ktorý priniesol dokonalý skutok a službu lásky je totiž sám Ježiš. On je “pravý vínny kmeň” a jeho ovocie je k dobru a spáse všetkých.

      Nielen vianočné posolstvo: ”Viďte, akú lásku nám dal Otec”  je výzvou k láske a konaniu dobra. Na Vianoce sa aspoň na chvíľu o to pokúšajú azda všetci ľudia okolo nás. My sa však už v adventnom čase, práve tak ako v celom živote máme povzbudzovať, ale aj učiť životu v láske a v skutkoch, ktoré sú dobrým ovocím viery. Aj tu platí: Aký advent, také Vianoce – také aj ostatné sviatky a celý cirkevný rok.

      Ovocie lásky je vzácne. Preto prosíme, aby bolo viac viery v ľudských srdciach a tak aby bolo v nich aj viac lásky. Čiže viac darov Ducha Svätého v živote matiek, otcov, detí i v našich životoch. Nevera vedie k duchovnej smrti a duchovná smrť k smrti večnej. Musíme teda povedať, že aj nevera má svoje ovocie, ktoré prináša “každý planý strom”, ale taký strom bude odsúdený. Od toho nech nás chráni sám Kristus Pán!

      3. Bratia a sestry!

       Keďže “ viera je z počúvania” a počúvanie o ktorom je tu reč je počúvanie Božieho slova, je dôležité Božie Slovo počuť a potom prijať s s otvoreným srdcom. 

      Naše Služby Božie sú neraz terčom kritiky – raz ako dlhé, raz nezáživné, inokedy “neatraktívne” a podobne. Dôvod je však jasný. Keďže práve tu, pri počúvaní Slova Božieho, či už slova zo SZ, z epištol, zo Žalmov, alebo z evanjelií sa rodí pravá viera a tak aj premena človeka, starý Adam v nás, ale aj v našich blížnych sa búri, rebeluje, vzpiera sa a nechce zmenu. Nechce opustiť svoje miesto v ľudskom srdci a hľadá výhovorky. Ohovára raz liturgiu, raz spev, kázeň, ale aj sviatosť Pánovej večere aslovo rozhrešenia, keď sa kajúcim zvestuje slovo o milosti a odpustení hriechov. Pán Ježiš nám zasľúbil: ”Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”. On je s nami aj tu a práve tu, kde sa Jeho slovo čisto a jasne zvestuje a sviatosti sa prisluhujú podľa Jeho príkazu.

       Preto apoštolské slovo znelo už v prvotnej cirkvi tak jasne a naliehavo: ”Neopúšťajme spoločné zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa a to tým viac, čím viac vidíte, že sa približuje ten deň”.  Pánov deň je deň posledný, deň Jeho príchodu, ale pre kresťana je Pánov deň aj deň prvý! Deň Jeho vzkriesenia, deň Jeho oslávenia a zrodu cirkvi na zemi po zoslaní Ducha Svätého. Ak je a bude nedeľa aj pre nás deň prvý, cirkev bude rásť a nemusíme sa obávať ani dňa posledného, ako dňa hnevu a súdu. Naše zhromaždenie nie je iba zhromaždením nás ľudí, ale spoločenstvom, kde On je uprostred nás, kde nás chce požehnať, omilostiť a povzbudiť k viere a láske. Preto trvale platí apoštolská výzva: “Neopúšťajme svoje zhromaždenia!” 

      Niektorí kresťania majú už dlhodobo vo zvyku žiť bez služieb Božích, kde nám slúži Pán skrze slovo počuté i slovo viditeľné vo sviatosti. Mnohí sa uspokoja s návštevou iba štedrovečenrých služieb Božích. Čo je však ešte horšie, je to, ak svoju účasť chápe človek ako svoju zásluhu, alebo akúsi obeť Pánu Bohu. Vtedy sa návšteva spoločného zhromaždenia míňa cieľa a nie je prípravou na stretnutie s Pánom. 

         Milí bratia a sestry!

         Adventý čas je čas vzácny a požehnaný. Je priblížením sa k cieľu, ktorým je prebývanie s Kristom vo večnosti. S novým adventom sa približuje tento čas Pánovho príchodu. Preto aj dnes, na začiatku nového cirkevného roku, v čase milosti nám danom: Božiu vernosť oslavujeme, na konanie dobrých skutkov nezabúdajme a svoje zhromaždenia neopúšťajme. S nábožným pevcom spievajme:

“Otvorte brány dokorán,

prichádza požehnaný Pán,

Kráľ nad kráľov najslávnejší

a Spasiteľ najmocnejší,

prináša radosť spasenie,

nech znejú piesne oslavné;

Požehnaný Boh náš,

Stvoriteľ všetkých nás! (ESP 16, 1) Amen  

            1.adventná nedeľa 88                                 Mgr.Ľubomír Batka st.

Leave a Reply