Mária Rázusová-Martáková – Nepoznanému

Mária Rázusová-Martáková – Nepoznanému

Teba vraj niet!
Vraj si len taký fantóm bledý,
pánsky bič na útlak pospolitej triedy,
Ty vraj len do tmy rútiš svet.
Bo človek nemá duše, nemá ducha,
len mechanika všetko ženie vpred.
Nie, Teba vraj niet!
Pravdou je len to, čo chápu zmysly moje.
Kristus a Ty? Všetko iba tmou je,
a vaša náuka svet nevytiahne z biedy.
Dávno ho popreli mnohé vykopávky,
i sama zem, stará milióny liet.
Nie, Teba niet!
Ja viem… i zarážam svoj krok kade-tade
po lúkach zelených, po mladuškom sade,
kde višňa vyhnala prvý mliečny kvet.
Ach, kto ťa stromček môj, vystavil tak umne?
A z višne vonia, vonia med…
Nie, Teba niet!
A padá tma. Snívam hľadiac na nebesia…
Kto znáš ich tajomstvo? Tisíc svetov skvie sa,
závratnou rýchlosťou sa ženú vpred.
Som ako v chráme. Či divom sa ti nezdá,
že naša zem je práve taká hviezda,
čo nikdy nezmýli svoj nádherný let?
Vraj, Teba niet! Tak nech Ťa niet!
A predsa všetka vtač, všetky tvory zeme,
každý kvet, strom a byľ, každý plod a semä,
a všetok vzduch sa skvie veľkou slávou Toho,
čo skrytý, tajomný, nepoznaný mohol
stvoriť ten div, ten čarovný svet!
Teba vraj niet!
Ale ja dušu v sebe cítim,
ja viem, že nekončím život týmto žitím,
že musím dosiahnuť svojich mét!
Preto sa bijem a neustúpim z boja,
kým s Tebou nesplynie smutná duša moja,
Ty, Bože, pravdy večný stred!

Leave a Reply