Kategória: Poézia

K novému roku

lubo batka stkomentovať
                   K novému roku. Ku komu uprieť zraky v novom roku? Nádeje sladkej v komže zložiť kvet? Čas plynie ďalej v svojom istom toku, len Boh je večný, ktorý stvoril svet! Tu všetko časné ako páper snehu zablysne nehou, potom stráca lesk, sťa kvietok jara potôčka na brehu zblaží nás krátko na potlesk. Keď čas sa brieždi rána Novým rokom, sťa anjel spásy zalahodí nám, skladáme starosť, bôľ i neresť bokom, oddaní vrúcne krajším nádejám. Však krátka túžba, i  to klamné zdanie, čo v sladkom snení ovlažuje hruď, zovšednie znova sťa ranné...

František Jesenský Mošovský − Novoročné pozdravenie

mathoskomentovať
Akože vás mám pozdraviť toho roku nového,ako Boha vrúcne prosiť, by vás chránil od zlého,keď, hľa, mračná nad obzorom a niet nikde pokoja,keď vo vzduchu, zemou, morom všetko chváta do boja ?Sám Kristus Pán, správca sveta, prameň, darca milosti,On udeľ vám toho roku zdravia, chleba v hojnosti,telu pokoj, duši vieru, moci, ducha, múdrosti;v svetle pravdy kráčať k cieľu na púšti tej časnosti,chráň vás lásky peruťami i v tento rok začatý,potom daruj večnú slávu Boh Otec, Syn, Duch Svätý!

Ján Mišák ‒ Čakáme na Teba, Pane

mathos1 Komentár
S vrúcnosťou v duši čakáme Ťa, Pane,aby dielo spásy mohlo byť konané,v pamäti zachovať všetky zasľúbenia,PÍSMO o tom svedčí všetkým pokoleniam.Málo je prípravy na tej ľudskej strane,pre nápravu duší výhovorky samé.Akáže je veru tá naša príprava?Namiesto otázky skutočnosť boľavá!Údolie tohto sveta nie je vyrovnané,prebudiť sa zo sna, nie je všetkým dané. Cesta hrboľatá má byť už rovinou,srdce sa nevie vyrovnať s otázkou jedinou.Svetu sa nechce pokánie pravé činiť,hriešny človek nemôže hriešneho z hriechu viniť. Kráľovstvo Božie zjavne sa už blíži,kto chce byť veľkým, nech sa v pýche znížia pripraví si odev z tej pravej pokory,do Božieho kráľovstva Pán dvere otvorí. Premnohí proroci a zemskí králivo svojich srdciach túžbu veľkú mali.Verili...

Mária Royová — Ako to bude?

mathoskomentovať
Až vstane Kristus z trónu zlatého,poslednú pečať až On prelomí:„Stalo sa! Koniec!“ z miesta svätéhoaž zaznie; orkán stáveké stromyaž začne lámať: ako to bude? Až ostrovom jas v mori sa stratí;zemetrasenie nádherné dómys rachotom temným až navždy zvráti;poslednú pieseň až zhučia hromypozemskej kráse: ako to bude? Ó, až raz ku nej združia sa stonybolesti divej, výkriky žiaľu,až zmizne zákon, trasú sa tróny,na každej tvári len strasť zúfalúaž oko uzrie: ako to bude? Až On sa zjaví, Ten posmievaný,ktorého deti dnes každý mučí,až príde dávno ohlasovaný,ktorého láskou svet zhŕdať učí,ako Sudca, v sláve: ako to bude? Až večnej smrti ohnivá strelapreletí svetom...